Nitra je dlhé roky známa elitnými hádzanárskymi rozhodcami. Jozef Korec dokonca v roku 1980 účinkoval na olympiáde v Moskve. Medzinárodné súťaže v nedávnom období pískali Karlubík, Struhár, Haščík, Oťapka i Dvorský.
Na európskej a svetovej scéne pôsobil 17 rokov Peter Haščík. Dnes má 52 rokov, do 55-tky môže ešte pískať domáce najvyššie súťaže. Radosť mu robí dcéra Rebeka, ktorá ako 20-ročná už má za sebou prvé dva duely v československej MOL lige žien.
Pískal aj MS juniorov
„Keď som prišiel z rodnej Žiliny do Nitry študovať, mojimi rozhodcovskými učiteľmi boli páni Korec, Košec, Marko i Hlinický,“ začal spomínať Peter Haščík na svoje začiatky. Svojej alma mater zostal verný aj pracovne, dnes je už profesorom, akademický titul mu udelila prezidentka SR.
„Pískam od roku 1987, od roku 1996 som bol na európskej listine, najskôr so Slavom Struhárom, neskôr vo dvojici s Lacom Podluckým a najdlhšie so Zbiňom Oťapkom, s ktorým sme už pískali aj európske svetové súťaže. Napríklad juniorské MS, ME, ale aj zápasy Ligy majstrov,“ vymenúva Haščík. Nie raz pískal pred zaplnenými halami (7 či 10-tisíc divákov), rád spomína napríklad na MS juniorov v Brazílii so skvelou atmosférou. So zahraničnými duelmi sa však po 45-tke musel rozlúčiť. Kariéru teda ukončí o pár rokov na slovenských palubovkách, ale už si stihol vychovať nástupkyňu.
Z hráčky je rozhodkyňa
V otcových šľapajach už päť rokov ide dcéra Rebeka Haščíková. Najskôr však hádzanú hrávala za UDHK Nitra. „Začínala som ako osemročná. Hádzaná mi priniesla skvelé zážitky i emócie, vďačím jej za veľa. Bez hádzanej by som nebola takým človekom, akým som. Naučila ma fungovať v kolektíve, stala sa pre mňa druhou rodinou,“ rozhovorila sa sympatická Nitrianka, ktorá sa tešila napríklad z titulu na M-SR starších žiačok či úspechov na veľkom turnaji v Prahe. Obľúbené číslo 13 má vytetované na ľavom predlaktí. Jej spoluhráčkami boli napríklad dnešné opory Dusla Šaľa Natália Némethová a Zuzana Trepáčová.
Prvé rozhodcovské skúsenosti začala zbierať v roku 2016 v žiackych súťažiach. Prerod z hráčky (pivotky) na rozhodkyňu bol postupný.
„Najskôr som sa nechcela vzdať spoločných chvíľ s kamarátkami. Lenže niektoré skončili, alebo odišli do Šale, a partia už nebola taká, ako bývala. Hádzaná v Nitre začala ísť trošku dolu vodou. Chcela som zostať v kontakte so športom, a tak som sa dala na pískanie. Musím povedať, že som zdedila viac génov na rozhodovanie než na hranie hádzanej,“ priznáva Rebeka.
Fakt, že hrávala hádzanú, je pre ňu dnes výhodou. „Hlavne v niektorých situáciách. Viem rozoznať, či to bol faul, alebo to hádzanárka len „zahrala“. Väčšinou to viem správne vycítiť,“ myslí si.
Šanca pre mladých
Peter Haščík je predsedom Asociácie rozhodcov Slovenského zväzu hádzanej. Môžu neprajníci poukazovať, že vytiahol dcéru do najvyššej súťaži prirýchlo?
„Nemyslím si, že to niekomu môže vadiť. My dnes musíme hľadať rozhodcovské nádeje na Slovensku. Navyše, na ženy sa treba pozerať trochu inak. Dnes máme viac nádejných párov medzi chlapcami a dievčatami. Dokonca už aj 18-roční chalani pískajú extraligu. V našich radoch máme menšiu priepasť, vypadla nám jedna celá generácia rozhodcov, takže mladí majú práve teraz šancu na vzostup,“ vysvetľuje Peter Haščík.
Otec perfekcionalista
Otec zasväcoval dcéru do tajov rozhodovania, ako len vedel. „V našej rodine je to už tradícia. Môj otec bol futbalový rozhodca, ale ja som si zamiloval hádzanú. Rebeku som ja presvedčil, aby sa dala na dráhu arbitra. Som šťastný, že ide v mojich šľapajach. Vidím sa v nej,“ netají Peter Haščík.
Svoju dcéru cepuje bez zľutovania. „Som otec, kritik aj poradca. Ona vie, že v tomto som perfekcionalista. Nemám rád chyby. Držím sa hesla: Tréneri s hráčkami makajú celý týždeň, my by sme im to nemali pokaziť,“ vysvetľuje dlhoročný arbiter.
„Otec bol zo začiatku dosť kritický, ale už sa to mení. Vie, že už som dospelý človek a snaží sa ma podporovať,“ vraví Rebeka. Haščíkovci si spolu odpískali pár zápasov napríklad v prvoligových súťažiach mužov i žien.
V minulých týždňoch sa Rebeka dočkala debutu v najvyššej ženskej súťaži – medzinárodnej MOL lige. Vytvorila dvojicu so Šaliankou Stanislavou Kellner (rod. Kováčovou). Ako hodnotí svoje prvé dva zápasy v MOL lige? „So Stankou sme si sadli, hoci je o 6 rokov staršia. Išla som do niečoho nového, mala som rešpekt, ale prvé skúsenosti sú pozitívne. Zaujímavé je, že na ihrisku som mala dobré kamarátky, ale musela som sa odosobniť, tváriť sa, že sa nepoznáme a sústrediť sa na zápas,“ zdôraznila Rebeka.
Trúfa si aj na mužov
Je možné, že dvojica Haščíková – Kellner sa predstaví aj v mužskej extralige, v skupine o 5.-8. miesto (tzv. Ligový pohár). Trúfa si na to Rebeka? „Áno, hoci bude to výzva. Mužské zápasy sa mi pískajú asi trošku lepšie. Ženy sú neraz zákerné, neprajnícke, kým chlapi sú bojovníci s charakterom. A ešte si myslím, že chlapi majú väčší rešpekt k rozhodkyni než hádzanárky,“ uvažuje Nitrianka.
Mladá ženská rozhodcovská dvojica má podľa slov Petra Haščíka šancu do budúcna. „Dnes je taký európsky trend, že už aj všetky ženské šampionáty pískajú výlučne ženy. To kedysi nebolo. Takže dievčatá majú pred sebou sľubnú perspektívu, ak sa uchytia v najvyšších domácich súťažiach,“ vraví Haščík.
Jeho dcéra priznáva, že už má svoj rozhodcovský sen. „Nechcem predbiehať, ale určite by som sa chcela dostať do Európy, najskôr možno v mládežníckych súťažiach. Mojím hlavným cieľom však je, aby som vystúpila z otcovho tieňa. Aby som dokázala, že nie som rozhodkyňa preto, že som dcéra Haščíka, ale preto, že na to mám,“ dodala dvadsaťročná študentka SPU.
Keď sú z hráčov nápadníci
* Rebeke sa ešte nestalo, že by ju po nejakom zápase naháňali. „To nie, ale prvoligový mužský zápas Cífera proti Pezinku bol zaujímavý, hralo sa dosť agresívne. Bol to pre mňa taký krst ohňom. Ešte šťastie, že som tam bola s otcom (smiech).“
* Rozhodca je často hromozvodom hnevu, čo zažila už aj Nitrianka. „Chodíme pískať rôzne turnaje na juh Slovenska a hrajú tam aj tímy z Maďarska. Stalo sa, že po zápase mi pár minút nadávali, ale ja som to brala s úsmevom, lebo som im nerozumela...“
* Zaujímalo nás, či Rebeka dostala v chlapčenských (či mužských) súťažiach od hráčov, ktorým pískala, pozvánku na kávu. „Ha-ha, tak v halových súťažiach ma ešte na rande nikto nepozval, ale keď som pískala plážovú hádzanú, tam sa našlo zopár nápadníkov. Ale viete, na „plážovke“ sa aj čo-to popije, tak to treba brať s rezervou,“ smeje sa Rebeka.
