
Je ročník Gerrarda a Ronaldinha a na ihrisku má čosi z oboch. Ale nik na svete nemá to, čo ŠTEFAN LALÁK (40).
Ak sa na ulici v Šali spýtate, či poznajú onoho plechavého génia, okamžite sa spustia superlatívy.
Prečo? Začítajte sa do inšpiratívneho príbehu futbalovej legendy.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako bol so Šaľou "lepší než Barcelona" a zdolal Hamšíka
- Čo spravil v debute Stocha
- Kedy pred plným štadiónom hrali v Šali naslepo
- Ako ho chceli v Slovane a kde v zahraničí a prečo to nevyšlo
- Kde najlepšie zarábal
- Aký tréner bol Borbély z reklám
- Ako mu Horná Kráľová zachránila kariéru
- Ako si spomína na trio "La-lo-la"
- Koho označil za svojho najlepšieho spoluhráča, protihráča a trénera celej 27-ročnej kariéry
Zo školy zašpinený
Kým 24. apríla 1980 dofrčala do Palárikova sanitka, malý „Pišta“ bol už vonku, dvom bratom, sestre a rodičom zaplesali srdcia, ale i zdvihli ukazovák, keď domov chodil zafúľaný a neskoro...
„Zo školy sa šlo domov cez ihrisko, zakaždým sme sa zastavili, zahrali, zašpinili a doma bol výprask,“ smeje sa Lalák o časoch bez mobilov, keď v rodnej 4-tisícovej dedinke naháňal loptu proti starším a vyšším pod dohľadom Daniela Kotiana a Jozefa Bábina.
Do Palárikova sa dodnes vracia za sestrou (ba na jar 2013 pomohol i hráčsky), ale doma je už v Šali, 20 rokov ženatý s bývalou hádzanárskou brankárkou Ivetou a zrastený s futbalovým Duslom, hoci začiatky boli kľukaté.
Lalákova kariéra
Palárikovo (1990 – 1995), Šaľa (1995 – 2000), Banská Bystrica (2000), Šaľa (2001 – 2008), FC ViOn (2009), Šaľa (2009 – 2012), Palárikovo (2013), Horná Kráľová (2013 – 2016), Šaľa (2017), Horná Kráľová (2017 – )
S posvätením od Jarábka

„Mal som pätnásť a do mladšieho dorastu Šale ma dohodil kamarát Oliver Citsoň. V prvom prípravnom zápase sme od Nových Zámkov dostali 0:6. Hm, asi nič – pomyslel som si...
Predsa sa z klubu zastavili za rodičmi, prehovorili ich a ja som tri roky zo školy z Nových Zámkov s parťákom Vítom Drgoňom utekal na vlak do Šale, zo stanice sa ponáhľal cez celé mesto na štadión a neskoro večer sa vracal domov do Palárikova – natesno... A škola na druhej koľaji. Koľkokrát sme v prvej lige dorastu odišli na východ už o piatej ráno a vrátili sa druhej v noci...“ vysypal o dobe, keď Duslo mládežníkom preplácalo všetko od A po Z a žiadne rodičovské poplatky neexistovali.

Okamžite všetkým pri Váhu doplo, že v útlom chlapčiskovi rastie malý génius stredu poľa, a tak ho tréner Ján Rosinský v šestnástich pozval na prvé áčkarské tréningy a Stanislav Jarábek obliekol do druholigového dresu.
„Chlapom som zavykal a vyhubovali mi za to,“ priznal Štefan Lalák o vkročení do kabíny s veličinami ako Lednický, Mášik a Jurík.