V sobotu so Senicou už v 5. minúte jedenástka, darmo ju Šípoš chytil, za pár chvíľ prišla ďalšia-gólová, do prestávky stav 0:3, hneď po nej vylúčenie a v sumáre pád na 11. miesto, keď posledné Michalovce sú horšie iba o skóre a (zatiaľ) majú lepšie vzájomné zápasy...
Nuž, žltých (25) i červených kariet (4) a hlavne penált (8) bolo proti FC za desať jarných kôl už podozrivo veľa.
Najsnaživejším Nitranom bol smerom dopredu tretíkrát v rade Samuel Šefčík (10). (zdroj: TASR - Henrich Mišovič)Kto nechce Nitru v lige?! – zabedákal by si preto nejeden, čo ešte cíti s prvým profesionálnym klubom v jeho dobe temna.
Avšak skôr než v amoku trafí žaloby na SFZ či rozhodcov, nech si najprv pozrie jarnú tabuľku – Nitra prehrala až 7 z 10 zápasov, získala iba 7 z 30 bodov a je v nej najhorším tímom súťaže. V piatich dueloch sa hrá ešte o pätnásť bodov a budúce soboty to na pôdach Pohronia a Senice nebude nič ľahké.
Z Erika Jendrišeka bola cítiť frustrácia.
„Každý týždeň si rozprávame to isté – aby sme sa poučili z chýb – ale každý týždeň sa nám to opakuje... Takže neviem... Ťažko sa prehĺtajú takéto prehry alebo chyby, ktoré robíme – nie sú to chyby ligových hráčov. Už neviem, ako si to vysvetliť, ale toto sa nemôže stávať hlavne v boji o záchranu,“ hovoril o kríze.
„Bol to dnes pre nás poriadny gong, budíček. Takýmito výkonmi a individuálnymi chybami ligu určite nezachránime,“ dodal kapitán o prehre 0:3 s predtým poslednými Záhorákmi.
Kľúčovou postavou Senice bol hroťák Tomáš Malec (vpredu), stopér Nitry Erik Šuľa (vzadu) to s ním nemal ľahké. (zdroj: TASR - Henrich Mišovič)Jendrišek aj prebral guľomet pokutových kopov proti bielo-modrým: „Desať zápasov, osem penált... To je už otázka na kompetentných, či boli alebo nie. Ja nemám kompetenciu sa k tomu vyjadrovať. Jedenástky pochádzajú z našich chýb, o to ma to mrzí viac.“
Pravda, iba štyri z ôsmich jarných penált proti Nitre boli „stopercentné“, aj predvčerom najlepší domáci hráč v poli Šefčík nastrelil nie nepodobnú ruku Pirosku (a píšťalka Ziembu mlčala), akú predtým Gamboš Fabišovi (a jedenástka sa pískala), ani dve žlté karty v rozpätí 132 sekúnd druhého polčasu nerezali snaživcovi Tancikovi: „Prvá žltá bola za môj prvý faul v zápase, čo ani nebol faul. Druhá? Ja a Totka sme do súboja išli rovnako, lenže on padol a zahučal...“
“„Prvá žltá bola za môj prvý faul v zápase, čo ani nebol faul. Druhá? Ja a Totka sme do súboja išli rovnako, lenže on padol a zahučal...“
„
Pesnička o strašidelnej nedisciplinovanosti sa opakuje víkend čo víkend, často pramení z nervozity, očividnej aj v sobotu – improvizovane zložená obrana bola bez vykartovaných stopérov pozične zlá a vystresovaná ofenzíva vyrobila iba jednu vážnu gólovú šancu za celý zápas.
A kde sa rodí nervozita, vie v Nitre každý, čo ovláda malú násobilku. Kto by deň čo deň pracoval bez peňazí, s pokutami, v strachu a amaterizme, topil by sa v nej tiež a nehral by futbal inak!
Kto teda Nitru nechce v lige? Ak niekto, tak v prvom rade Nitra sama. Ak „to“ ešte vôbec Nitra je...
