Bol by bez neho v Jelenci futbal? Dnes už nie! Kam by bez neho šesťkrát postupovali?! Nikam! Bol to on, kto vybavil, zaplatil, ukecal, zachránil, ba i opral a pokosil!
Mohol mať druhý dom, v lete s úžasnou rodinkou letieť k moru, ale on zaparkoval skúter pri najkrajšom ihrisku v oblasti, vybehol desať schodov a bol doma.
Tam, kde Rasťo, Igi, Heňo a spol. vyhrávali, postupovali, divákov nestíhali rátať a súperi sa báli, chodili na gólové kolotoče zdarma a tá partička snov vyhadzovala IVANA VARGU do vzduchu, lebo dvadsať rokov robil zadarmo to, čo by iní nerobili za peniaze.
Ivana Vargu doma čaká krásna rodinka - manželka Lucka, dcéra Sofinka a syn Lukáško. (zdroj: Andrea Molnárová)To je on – Ivo. Srdciar zo starej školy, čo nepozná „nedá sa“. Keď zavelí, vrava stíchne, keď zažartuje, všetci idú do popuku.
Aj ako starosta je muž činu! Preniesť dedinu, akej inde niet, cez vírus a nehodu, to chce gule, iné povahy by za toho dva a pol roka zošediveli, ale Ivo nie, ide, rieši, oddáva sa celý, vďaka nemu je Jelenec Jelencom.
Ale, pravda, už mu bolo aj ďaleko lepšie, než je dnes, keď mu dobré slovo padne lepšie než kedykoľvek predtým a veruže mu ho aj je kde odovzdať.
Ivo, bojuj, dáš to! Sme s tebou, čakáme ťa späť, vŕta sa studňa a robí cesta, idú hody, turnaje a hlavne doma čakajú Lucka, Sofinka, Lukáško a rodičia, čo by zniesli aj modré z neba.
Ivo dal dedine všetko. Teraz je čas, aby mu to vrátila. Preto sa spojte a v myšlienkach modlite, dobrí ľudia všetkých krajov!
