Kindsvater na jar nedal už tretiu veľkú šancu na gól, aj preto sa zabudlo na relatívne dobrý prvý polčas Nitry v Senici, po obrátke boli v lepšej pohode domáci. Teraz pod Zoborom hútajú, ako vykľučkovať zo šlamastiky a nespadnúť do druhej ligy.
Viac odpovede útočníka ERIK JENDRIŠEK (34) na sobotnej tlačovke.
Ako ste videli zápas?
Škoda obrovskej premárnenej šance v prvom polčase, dostala by nás na koňa a zápas by sa vyvíjal úplne inak. Prvý polčas sme mali celkom dobrý, v druhom to už nebolo úplne ideálne. Po góle na 0:1 prišla hektika, stres a už sme sa vlastne ani nedostali ku strele. Veľká škoda, myslím si, že minimálne bod sme si zaslúžili.
Zažili ste toho veľa, aký je pre vás boj o záchranu? Nová skúsenosť?
Nie úplne nová. Zažil som to, s Cottbusom sme dokonca vypadli. Viem, ako to hráči prežívajú. Ako vravím, nastupuje stres, hektika, úplne banálne trojmetrové prihrávky idú do autu a vyzeráme, ako keby sme sa prvýkrát stretli pred týždňom. Asi sme tam, kde nás celé Slovensko chcelo mať. Už bude len na nás, či sa ešte pozdvihneme alebo sa už odovzdáme úplne. Ukáže sa na ihrisku, či Nitra ešte chce povstať a zabojovať o ligovú príslušnosť alebo nie.
Rozmeníte na drobné myšlienku „asi sme tam, kde nás celé Slovensko chcelo mať“?
Sledujeme médiá, všetci riešia licencie, peniaze, neviem čo, rozhodcovia a tak ďalej. Vieme, o čom hovoríme. Pätnásť minút sa nehrá a nadstavujeme dve a pol minúty... Všetci nás tam chceli mať a my im v tom pomáhame, môžeme si za to sami a o to je to horšie. Ako som to už spomínal, aj tie penalty a tak ďalej. My im všetko dávame na tácke a potom sa nám to takto vypomstieva.
