NITRA. Produkcia potravinového odpadu je každým rokom vyššia. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa od výroby až ku stolu vyhodí alebo premárni asi tretina všetkých potravinových výrobkov na svete. V Európskej únii to predstavuje asi 87,6 milióna ton jedla.
Do riešenia tohto problému sa zapojila aj Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre. Spolu s ďalšími partnermi zo Slovenska a iných krajín odštartovali projekt Inovatívny kolaboratívny cirkulárny potravinový systém na zníženie plytvania potravinami a stratami v agropotravinárskom reťazci, ktorý financuje Európska únia.
„Napriek komplikovanému názvu je jeho cieľ jasný – vytvoriť model vychádzajúci z princípov obehovej ekonomiky, ktorého výsledkom je zníženie potravinového odpadu a strát v celom poľno-hospodársko-potravinár-skom reťazci,“ ozrejmila profesorka Zuzana Palková z katedry elektrotechniky, automatizácie a informatiky, zodpovedná riešiteľka projektu v SPU.
Tisíce ton vyhodeného jedla
Až deväť percent slovenských domácností vyhadzuje potraviny denne, najmä ovocie a zeleninu, chlieb a varené jedlo. Nakupujeme a varíme viac, ako sme schopní spotrebovať.
Ako zhodnotila Palková, na Slovensku nie sú dáta k tejto problematike dostupné v dostatočnej miere. No podľa štatistických odhadov Eurostatu sa vyhodí 163 kg jedla ročne na osobu, čo je celkovo zhruba 890-tisíc ton.
Štatistiky z piatich obchodných reťazcov ukazujú, že v roku 2016 vyhodili až 15-tisíc ton využiteľných potravín. „Keď si uvedomíme, že na Slovensku žije takmer milión ľudí pod hranicou chudoby, tieto čísla sú veľmi zarážajúce,“ pripomína riešiteľka a dodáva, že často si neuvedomujeme, že za vyhodenou potravinou nie je len finančná strata, ale aj náklady spojené s celým záberom a eróziou pôdy, úbytkom biodiverzity, znečistením ovzdušia, znehodnotením vody, škôd na zdraví a kompenzáciou týchto strát.
Preto pri zámere zlepšiť životné prostredie za prvoradé považuje predchádzanie vzniku kuchynského odpadu, za druhoradé jeho odklon zo skládok a následné zhodnotenie, čo sleduje aj spomínaný projekt.
Slovenský tím sa zameria na chlieb a pečivo
Projekt pod názvom FoodRUs si kladie za cieľ implementovať 23 technologických, sociálnych, finančných, právnych, vzdelávacích, politických a organizačných inovácií, ktoré predstavujú aktívnu účasť viac ako 40 aktérov, ktorí budú zapojení do konkrétnych výziev v rámci vybraných potravinových reťazcov a pilotných regiónov. Španielsko sa sústreďuje na mäso a ryby, Dánsko na zeleninu, konkrétne šaláty, a SPU je koordinátorom slovenského pilotu zacieleného na našu najtypickejšiu potravinu – chlieb a pečivo.
Jeho úlohou je nájsť najlepšie možnosti prevencie plytvania pečivom naprieč celým potravinovým reťazcom – od primárnej produkcie, spracovania v mlynoch a pekárňach, distribúcie a predaj spotrebiteľovi až po darovanie zvyškov chleba na charitatívne účely do potravinovej banky či využitia ako krmivo pre zvieratá a v poslednom prípade ako kompostu. Model bude primárne zameraný na uprednostňovanie použitia potravinových prebytkov na ľudskú spotrebu a definovanie možností, ako ho vrátiť späť do obehu či ako ho najlepšie využiť.
„Je to zmes sacharidov, tukov, bielkovín a iných látok. Bolo by zaujímavé preskúmať rôzne vhodné technológie na extrakciu, ktoré sa už aj na Slovensku začínajú objavovať. Možnože myšlienka získať suroviny pre výrobu potravín z odpadu sa nejaví príliš atraktívna, ale získavaním elementárnych zložiek z jeho triedenia môžeme získať surovinu na výrobu napríklad doplnkov stravy,“ vysvetlila Palková.
Dôležitá je osveta
Spoločne s inými partnermi univerzita vypracuje metodiky definovania, monitorovania a kvantifikácie potravinového odpadu.
„Najlepší odpad je ten, ktorý nevznikol. Preto by sa mala predchádzaniu vzniku odpadu venovať absolútna priorita. V tomto prípade kľúčovú úlohu zohráva vzdelávanie od najútlejšieho veku,“ uzavrela Palková.
