Fabiánová, Prekopová, Sabadošová, Braunová, Hlavatá, Velická, Ladicsová, neskôr Flašková, Dubajová, Šalatová, Vlčková, Caltíková, Fečová a mnohé ďalšie mená sa veľkými písmenami zapísali do zlatej histórie hádzanej v Šali.
Celý článok
prináša aktuálne vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny, kúpiť sa dá aj v Šali až do piatku.
V rozpätí rokov 1990 až 2005 získalo Duslo tri federálne tituly a deväť slovenských.
Jednou z najúspešnejších hráčok klubovej histórie je Janette PÁLOVÁ, zlatú medailu jej vešali cez hlavu osemkrát!
„Žana“, ktorá svoj prvý titul vyhrala ešte pod dievčenským priezviskom Bírová, bola štyri roky aj kapitánkou celku, ktorý preslávil malé mesto široko-ďaleko. Veď napríklad v rokoch 1995 a 2000 sa dostal v Pohári EHF do semifinále!
Janette, zaspomínajte si na svoje začiatky.
Ešte kým nestála v Šali dnešná mestská hala, trénovali sme v nafukovacej hale na japexe či na betóne alebo aj na škvare. Neskôr sme boli v hale na strednej škole Nivy, do novej haly sme sa dostali až ako dorastenky.
Spomeniete si na trénerov či spoluhráčky, od ktorých ste sa najviac naučili?
Každý tréner vám niečo dá. Základy som dostala od p. Runákovej a Kostku. V doraste s Erikou Lengyelovou sme vybojovali postup do I. ligy. V áčku som zažila trénerov Jiřího Sotorníka, Františka Baka – ten s nami získal prvý federálny titul 1990, Dušana Daniša, krátko Alojza Bereca a na záver Jána Packu.. V ženách som začínala pri hráčkach, ako boli Halmová, Demácseková, Braunová, Prekopová, Horváthová, Chlpeková-Kašparová, Orbánová-Pappová, mala som to šťastie hrať jednu sezónu aj s Máriou Ďurišinovou. Myslím si, že najviac som sa naučila od Darinky Braunovej, keďže hrala na poste pivota ako ja.
Hovorí sa, že prvýkrát je to najkrajšie. Ako si spomínate na prvý čsl. titul?
Pamätám si, že hala bola vypredaná, fanúšikovia povzbudzovali počas celého zápasu a nám sa podarilo poraziť Partizánske 27:21. Po záverečnom hvizde sa ihrisko zaplnilo fanúšikmi a oslavoval sa prvý československý titul. Oslavy nemali konca…
Ďalej sa dozviete aj toto:
* Ako si hádzanárky žili v tej dobe?
* Prečo behal tréner Daniš po hoteli s plagátom Šalianok?
* Čo robil pred každým zápasom jeden zo šalianskych fanúšikov?
* Kto jej vybil predný zub?
* Akú starosť navyše mali upratovačky v hale?
* Čo bolo typické pre trénerov Baka, Daniša, Packu či Bereca?
* Ako porovnáva úroveň ligy vtedy a dnes?
* Čo sa zmenilo v slovenskom športe za 30 rokov?
Akú kulisu ste v tých rokoch mávali na zápasoch?
V tých časoch chodilo na hádzanú veľa ľudí, hala bola zaplnená do posledného miesta. Chodilo 1000 až 1500 divákov, na európske súťaže ešte viac. Ľudia stáli aj hore nad tribúnami, niekedy sme sa na ihrisku ani nepočuli. Bolo to úžasné.
