V stredu 5. mája sme v jeho rodnej dedine Svätoplukovo pochovali Rudolfa Daniša.
Ešte aj dnes s bolesťou v duši skladám tieto riadky, aby som všetkým, ktorí ho poznali, oznámil túto smutnú správu.
Rudko, ako ho všetci familiárne volali, bol výnimočný človek. Po skončení jeho dedinskej futbalovej kariéry sa naplno začal venovať tej stolnotenisovej. Ako podnikateľ v gastre založil stolnotenisový oddiel, s ktorým hrával majstrovské zápasy v mojmírovskej školskej telocvični.
Neskôr sa spojil s Mojmírovcami a postupne sa prebojovali do štvrtej ligy. Začal sa venovať aj mládeži, aby po nás nezostalo vákuum, keď skončia starší.
Bol to človek, na ktorého sa dalo spoľahnúť vo všetkom, či to boli registračky, cesty na majstrovské zápasy, turnaje a podobne. Pomáhal aj so založením oddielov v Poľnom Kesove, Cabaji-Čápore a na Pani.
O zachránenom živote, Panenkovi a podpultových raketách z Číny Čítajte Ako veterán sa zúčastňoval na turnajoch nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, Čechách, ba aj v Brazílii a Číne.
Nikdy nepokazil žiadnu vtipnú hlášku, ktorými bol preslávený. Mládež ho zbožňovala a keď prišiel do herne Plastiky na tréning, všetky deti sa rozbehli za ujom Rudkom. Nosil im sladkosti, pomaranče a malinovky. Pohrával sa s myšlienkou založiť opäť klub aj v rodnom Svätoplukove.
Takýto bol Rudo Daniš, ktorý nám bude veľmi chýbať. Česť jeho pamiatke.
Autor: Stanislav Andris
