Tento článok vznikol vďaka reklamnej spolupráci MY Nitrianskych novín a La Donuterie.
Mäkkučké cesto, neodolateľná vôňa, chutná poleva... Lákavé, však?
Dávno preč sú časy, keď sme nad „koblihami“ slintali iba pri Simpsonovcoch v telke. V srdci najstaršieho mesta skrsla nová tradícia a za všetko môže podnik na vychýrenej ulici zábavy.
Čo totiž La Donuteria napečie, to neraz vypredá.

„Nečakal som, že Mostnou denne prejde toľko ľudí,“ pousmial sa spolumajiteľ MARIÁN MAXIN (36) a rozplietol klbko príbehu o úspechu na trhu.
„S nápadom prišiel Milan Branický, stretávali sme sa v posilňovni na Chrenovej, ako hokejbalistovi mi pomáhal s prípravou, oprášili sme kamarátstvo zo základnej školy. Kúpili sme franšízovú licenciu La Donuterie a v októbri 2019 otvorili pobočku v Nitre, tretiu na Slovensku po Bratislave a Košiciach. Samozrejme, najprv bol veľký boom, potom nás pribrzdila korona a stále nie sme na strope nášho potenciálu, chýbajú najmä študenti, ale nebudeme sa sťažovať, musíme sa prispôsobiť situácii ako všetky podniky,“ rozprával sediac v interiéri útulného podniku.
Počas našej 40-minútovej debaty sa v La Donuterii zastavilo azda desať zákazníkov a zmizla polovica výkladu. Nuž, stojeden recenzií na bistro.sk s priemernou známkou 5/5 asi nie je náhoda...
Azda súhlasia aj osobnosti z Nitry, ktoré si už pochutili v podniku: populárny kladivár Marcel Lomnický, televízny expert Boris Valábik, nitrianski hokejisti Marek Slovák, Tomáš Hrnka, Ivan Švarný a Miroslav Pupák, pardon, vlastne celý tím spod Zobora, ktorý pred play-off dostal do šatne špeciálne bielo-modré donuty.

„Donuty robíme poctivo. Presne podľa originálnej receptúry, žiadne polotovary. Máme vlastnú pekáreň, aha,“ zdvihol sa „Maxo“ z pohodlnej podušky, spravil päť krokov a priotvoril dvierka kuchyne.
„Celý proces pečenia trvá dve-tri hodiny. Treba vymiesiť cesto a netreba zabúdať, že na teplom donute glazúra nedrží. Ak sa v jednom čase zastaví viac ľudí a vezmú si aj väčší počet donutov, môže stať, že sa vypredajú. Na jednej strane nás, samozrejme, teší, že ľuďom chutia naše donuty a že sa vypredajú, ale na druhej mrzí, lebo by sme veľmi radi vyhoveli všetkým zákazníkom. Nie vždy stihneme hneď reagovať a doplniť. Aj to sa nám už stálo, hlavne pred zatvorením, a tak zatvoríme o čosi skôr,“ vysvetľoval milé problémy v prítomnosti šikovnej pekarky.
Sú však aj dni, keď sladké maškrty ostanú, a tak Marián Maxin a Milan Branický vyrazia do ulíc a potešia hladné krky na lavičkách či sociálne slabších. Koncept La Donuterie je založený na čerstvých donutoch, staré si nesmú dovoliť predávať.
Ráno sa už totiž za sklom hromadia nové a čerstvé, najviac idú hlavne lotus a malina. A z fritézy už skáču aj donutové torty, v ponuke sú aj vegánske donuty a čoskoro možno pribudnú slané donuty, aktuálny americký hit.
Tam na svadbu nabalia osemdesiat pochutín, inde si na oslavu pýtajú sto mini donutov, farmaceutická spoločnosť raz vzala päťsto. Zastavte sa na Mostnej 17 aj vy a presvedčte sa sami.

Chytal proti Halákovi, dominoval s Rytiermi
Marián Maxin má, takpovediac, tri životy. Je spolumajiteľom nitrianskej La Donuterie, pracovníkom rakúsko-nemeckej firmy a hokejbalistom s piatimi titulmi za Nitrianskych rytierov.
Všetko ale začalo na ľade.
„V Nitre som hral s Ivanom Švarným, Mirom Pupákom či Štefanom Ružičkom, v doraste s Borisom Valábikom. Bol som brankár, rovnaký ročník ako Dodo Račko. Rád spomínam na trénerov ako Saliji, Novotný, Barto a Letko, s poslednými dvoma menovanými sme boli vicemajstri Slovenska v mladšom doraste, vo finále sme prehrali s Liptovským Mikulášom. Bežne sme nastupovali aj proti Halákovi či Meszárošovi,“ vrátil sa do chlapčenských čias, po ktorých sa ešte zastavil v druhej najvyššej súťaži v Trnave.
Ale hokejbal, to bola iná káva! Marián Maxin sa usídlil v obrane dominantných Nitrianskych rytierov, z prvých piatich sezón bolo päť titulov majstra Slovenska. Keď z bránky odišiel ikonický Stanislav Petrík, šiel chytať „Maxo“ a hneď ho pozvali na reprezentačný zraz.
„Celý hokejbal, nielen Nitru, rozbehol Marek Strápek. Aj vďaka nemu je dnes celý slovenský hokejbal tam, kde je. Nech mu je zem ľahká... Aj napriek tomu, že sa v tíme schádzali chalani zo všetkých kútov Slovenska, sme vždy tvorili perfektnú partiu a stali sa z nás profíci v oslavovaní (úsmev).
Samozrejme, klobúk dole a veľká vďaka všetkým, ktorí sa o nitriansky hokejbal starajú aj posledné roky. Dnes máme krásny areál, detské hokejbalové triedy a pomáha nám aj mesto,“ pridal Marián Maxin.
Autor: PR