
Zlaté Moravce sa zvykli modliť o záchranu a s lupou hľadať dva-tri slabšie tímy. Teraz ich hodina a pol delí od pohárovej Európy!
Z bitky s Trenčínom si spravili hotovú vojnu. Hrali ako v tranze.
Tam Chovan všetko chytá, tu Orávik a Čonka mazácky čítajú hru, Menich sa vrhá do striel a Tóth sa bije s mladšími, inde Grozdanovski šprintuje do poslednej sekundy a Čögley radšej zomrie, než prehrá súboj, tam Hrnčár hľadá dierky v obrane, Kyziridis centruje na góly a Balaj so Švecom ich hlavičkujú priklincovaní vo vzduchu...
Zas to bol na ViOne ten krásny večer, po ktorom sa partička fanúšikov v aute celú cestu domov prekrikuje, kto hral najlepšie.
Jasné, Ikoba nedal štyri šance, číre šťastie. Ale to praje pripraveným. A Zlaté Moravce pripravené boli!

Benkovský ich v pravý čas vytiahol z temnoty trojok a štvoriek, ktoré ich ťahajúc jazyky po zemi fackali v nadstavbe proti násobne bohatším klubom. Psychika je mocná pani a supertalentovaný tréner ju má v malíčku.
Systematicky pretvára ViOn na čosi, čím nebol. S hráčmi hovorí ako s ľuďmi. Nerobí z nich niekoho, kým nie sú, naopak, hľadá v nich to najlepšie a dáva im pocítiť, že na to majú. A oni za ním idú. Azda by aj skočili z mosta, keby im to nakázal.
Samozrejme, vždy sa bude Benkovskému vyhadzovať na oči stáročná zlatomoravská polemika o sliepke a vajci – hádky o mladých, ktorí (ne)majú hrať viac, lebo na to (ne)majú. Áno, väčšia šanca pre trebárs Haspru sa do niektorých duelov vyložene pýtala, no neprišla, ale ťažko veriť, že by to najmladší kouč nemal s mladými v hlave dobre rozrátané. Kto teraz zatne zuby, raz mu bude ďakovať. A kto sa zduje, možno ligovú šancu už nikde inde nikdy nedostane.

Benkovský by si želal široký káder, ale aj v tom úzkom a dlhou sezónou unavenom dokázal nasimulovať konkurenciu. Raz sa mu vyčítala jednotvárnosť a čitateľnosť zostáv, ale čo i len vo včerajšej boli dve-tri prekvapenia. A klaplo to. Neobvyklosti v zostave plynú aj zo zranení. Neprestáva fascinovať, ako tím vyhráva napriek nim.
Na pozadí sa predlžujú zmluvy. Samozrejme, o svoju budúcnosť sa každý hráč bije celú sezónu, ale výkony v zápasoch o všetko môžu v rozhodovaní zavážiť až kľúčovo. Ostáva dúfať, že staré lásky nekrachnú. Kto sa raz na ViOne stane legendou, neodchádza zadnými dverami.
Zlatomoravčania nastupujú v čiernom a bielom, ale už sú pestrofarební. Jeden príklad za všetky: Trenčania mali všetky oči prilepené na raketovom Hrnčárovi, no dvakrát im ubzikol na jar neproduktívny Kyziridis a vyčaril dva gólové centre.

A ešte k tým ikonám: kráľ sa lúči, nech žije kráľ!? Gólový panovník Balaj akoby včera žezlo predal 17-ročnému ucháňovi.
Marek Švec totiž prvé dva ligové štarty v základe premenil do dvoch gólov! Chopil sa šance viac než ostatní mladíci tímu dokopy – a to je smutno-krásne. Pritom nehral na svojom poste! V súbojoch nemeškal, pýtal si fauly, nie je ani „tintítko“, raz-dva ho neodtlačíte. Pri akcii na 1:0 špičkou kopačky stihol loptu, akú by pred pol rokom možno nestihol, a na 2:0 azda nemohol hlavičkovať lepšie. Samozrejme, na veľkohubé veštby je ešte priskoro, ale každý v klube vám povie, že najmladší hráč v histórii ViOnu má vykročené skvele.

A to aj klub sám! Nik sa mu už nesmeje. Nik mu už nenadáva do dedín. V krajinke z kategórie vymretých, kde je podanie ruky zákon a futbal sa robí pre futbal a nie pre biznis, sa hrá najlepší futbal za štrnásť rokov. Aj do fabrík sa ráno ľahšia vstáva, keď ViOn vyhráva!
Dve noci a potom hodina a pol od Európy. Pofúkať boľačky a ide sa trhať trávu. Že táto partia raz bude zarámovaná, je jasné, ale hotovo ešte nie je.
Zlaté Moravce nikdy, teda 21 zápasov, nevyhrali v Žiline, je to jedno z mála nedobytých políčok na mape, ale pár rekordov už v sezóne zlomili, aj Slovan či DAC už sťali, tak prečo nie?
Tento tím totiž dokáže všetko. Aj vyhrať v Žiline!