NITRA. Sám vraví, že i keď počas života vystriedal niekoľko zamestnaní, práve tvorivá práca s drevom ho podržala nad vodou v každej situácii. Neodradilo ho ani to, že má na drevo alergiu. Už niekoľko rokov je preňho rezbárstvo nielen záľubou, ale aj živobytím.
Možno ste už uhádli, že ide o Petra Šranka, autora mnohých drevených skvostov ako je Umučenie Krista či legendárna Posledná večera, ktorá bola roky umiestnená na Nitrianskom hrade.
Dielami by už vyplnil futbalový štadión
Kladný vzťah k drevu mal už odmalička. „Starí rodičia žili na dedine, dedo bol taký dedinský ‚všemajster‘, opravoval koče, vozy, sudy. Na prázdninách som mal potom možnosť nielen pozorovať ho pri práci, ale dovolil mi aj skúšať všeličo si majstrovať,“ vysvetlil umelecký rezbár.

Všetko ešte umocnilo to, keď ako jedenásťročný dostal od rodičov na Vianoce miesto vysnívaného hokejistického výstroja svoje prvé dlátka. Odvtedy ale ubehol nejaký ten čas, za ktorý stihol zmajstrovať nespočetné množstvo diel.
„Pri čísle tristo som už prestal počítať. Niekedy by som sám rád videl všetky sochy na jednom mieste. Už by zaplnili futbalový štadión ,“ skonštatoval.
Najčastejšie vyrezáva z topoľového dreva, z dubu, lipy či orecha. V jeho tvorbe dominujú najmä plastiky, ale nájdu sa v nej aj lavičky a iné úžitkové predmety či reliéfy, pričom nákresy si pripravuje väčšinou iba pri nich.
Pri výrobe autorských sôch dáva prednosť tomu, keď môže „vyslobodzovať – vyťahovať sochu z dreva.“
„To znamená, že radšej prispôsobujem sochu drevu ako drevo soche. Často v ňom totiž objavím farebné kontrasty alebo uzly, ktoré využívam počas svojej práce,“ objasnil.