Na opravu interiéru sa vynaložilo celkom 3,5 milióna korún, alších 8 bude treba na renováciu vonkajšej fasády. „Predchodkya synagógy bola postavená v 17. storoí, túto ukonili v roku 1916 a do toho stavu ju chceme aj opravi,“ povedal pre Naše novosti primátor Šurian Imrich Várady. „Poas vojny patrila trom armádam, postupne bola prevádzkou uovského stredis-ka, skladom. Prvým krokom k rekonštrukcii bola generálna oprava strechy v roku 1988. O historickú budovu sa zaal zaujíma prvý primátor Šurian, môj súasný zástupca Jozef Šutka, poas jeho funkného obdobia sa podarilo zrekonštruova podlahy, omietky, elektroinštalácie. Dôležitým krokom bolo prevzatie synagógy Mestom do dlhodobého prenájmu, aby sme na opravy mohli žiada finanné dotácie. Na akcii sa podieal mestský rozpoet, nadácia Slovenského plynárenského priemyslu, fond Pro Slovakia a židovská náboženská obec.“
Poas úvodného slávnostného prijatia sa hosom prihovoril aj primátor Újpesti (mestská as hlavného mesta Maarska Budapešti) Tamás Dercze. „Zastupujem mesto, ktoré v roku 1840 založili väšinou obania Šurian – prišiel som teda do domova našich predkov. Z trinástich zakladateov Újpesti boli ôsmi tunajší Židia, po niektorých sme u nás nazvali ulice, samospráva Újpesti dodnes židovskú obec finanne podporuje. Až do roku 1950 sme boli druhým najväším mestom Maarska. Poas II. svetovej vojny od nás odvliekli tretinu z 20-tisíc obyvateov, z táborov sa vrátilo len 3 000. Ešte v tomto roku chceme na ich pamiatku postavi obelisk – budeme prví z 23 obvodov Budapešti. Koncom augus-ta každorone organizujeme Dni Újpesti, na ktoré pozývam primátora Šurian, aby som sa mohol revanšova za srdené privítanie, ktorého sa mi dostalo. Chceme vás presvedi, že vaši predkovia nezaložili až také zlé mesto.“
Po kultúrnom programe v synagóge sa prítomným pri-hovoril aj predseda Židovskej náboženskej obce v Nových Zámkoch Tomáš Lang. „Šurianska židovská komunita patrila k najstarším na Slovensku, záznamy o nej siahajú až do roku 1530. V roku 1848 mala 500 udí, tvorila 16–18 percent tunajšieho obyvatestva, do Nových Zámkov však získala prístup až po roku 1840, ke ich zrovnoprávnili s ostatným obyvatestvom. Prvými prisahovalcami do Nových Zámov boli práve Židia zo Šurian, ktorých vedeniu novozámocká komunita dlho podliehala.“
Tri židovské rodiny v roku 1854 založili v Šuranoch priemyselný cukrovar – vôbec prvý v bývalom Uhorsku. Poas kampane zamestnával až 800 udí. V rokoch 1834 – 40 traja bratia Löwyovci založili na predmestí Pešti koželužu, priahlé domy a sídlisko okolo nej nazvali najprv Újmegyer, neskôr Újpest. Zakladacia listina, podpísaná grófom Károlyim, zakotvila v tej dobe nevídaný princíp obianskej samo-správy, rovnoprávnosti a obian-skej slobody.
V roku 1938 Šurany pripadli pod maarskú jurisdikciu. Z územia Slovenska sem vyviezli niekoko tisíc nemajetných Židov od Žiliny a Trenína. V máji 1944 v bezprostrednom okolí synagógy zriadili geto, kam sústredili Židov z okolia Tvrdošoviec, Palárikova, Komjatíc, Stre-kova, Kolty a Dubníka. Po šiestich týždoch ich odviezli do komáranskej monoštorskej pevnosti – tá jediná mala železninú vleku na odvoz do táborov smrti. Pamiatku 600 židovských spoluobanov zo Šurian pripomína kamenná tabua vo vestibule obnovenej synagógy a ako povedal výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR František Alexander: „Vemi si prajem, aby sa už nikdy nestalo, aby 600 udí malo jediný náhrobný kame, ktorý sme pred chvíou odhalili.“
Slávnostný program vyvrcholil scénickým oratóriom Noc svetla a tmy skladatea Andreja Kalinku a režiséra Jozefa Krasulu. Synagóga je súasou Mestského kultúrneho strediska v Šuranoch, bude slúži ako dejisko koncertných a divadelných vystúpení. as interiéru je vyhradená židovskej náboženskej obci, prvou expozíciou je výstava fotografií L. Glendela – profesionálneho fotografa magazínov Time, Life, držitea ceny Award of excellence za najlepšiu fotografiu roka 1996.
