Písmo:A^-|A⁺00

Hoci netají svoj vyšší vek, pri stretnutí s ou nadobudnete dojem, že je plná elánu, odhodlania a záujmu pomôc. Do erveného kríža ju privied-la priateská povaha, úcta k uom a vnútorná potreba pomáha. Rodáka z Rastislavíc si ich ešte utvrdila po narodení syna, ktorého postihla vážna choroba. „Vtedy som si viac ako inokedy uvedomila, že okolo ma je až príliš vea udí, ktorí trpia ešte viac. Mnohí v II. svetovej vojne stratili svojich najbližších, ba aj deti,“ hovorí A. Dubnická. „To ma presvedilo, že v porovnaní s inými umi je to moje nešastie malé. To mi dodávalo silu – viac ako vekou morálnou oporou mi však bol a je môj manžel Štefan.“ Ešte v ase existencie novozámockej rómskej osady Péro chodila priamo do domácností Rómov, šírila zdravotnícku osvetu. Prakticky uila ženy, ako moderne a kultúrne vychováva svoje deti, zvláš s akcentom na dodržiavanie hygieny. Nemala žiadne zábrany ani predsudky, na prvom mieste u nej boli vždy udskos, súcit a ochota pomáha. Dalo by sa poveda, že bola priekopníkou a misionárkou súasne. Neskôr sa stala sociálnou kurátorkou bývalého okresného národného výboru, kde nadobud-la alšie skúsenosti a odborné znalosti. Výsledky jej práce priniesli prvé ocenenia – stala sa lenkou ústredných orgánov vtedajšieho eskoslovenského erveného kríža, poslankyou Snemovne národov a lenkou sociálno–zdravotnej komisie fe-derálneho parlamentu. „Moje pôsobenie v parlamente som využila na prenášanie skúseností z iech na Slovensko a do nášho okresu. Mala som šastie, že som získala podporu svojho zamestnávatea,“ pokrauje A. Dubnická. „Aj vaka tomu bol v Nových Zámkoch zriadený prvý dom opatrovateskej služby na Slovensku, vytvorili sme domov pre sociálne neprispôsobivých obanov, aktívne sme pôsobili najmä pri organizovaní dobrovoného darcovstva krvi.“ S jej menom sa v novozámockom regióne už stretol vari každý, nik ho nevysloví bez úcty a rešpektu. Od roku 1954 nepretržite je predsedníkou 4. miestneho spolku SK v Nových Zámkoch, ktorý má 350 lenov. Je nositekou poetných vyznamenaní. Najvyšším ocenením však pre u je, že niekokoroná námaha a starostlivos o syna sa vyplatila – absolvoval ekonomickú školu a zastával vedúcu funkciu v štátnej správe. Dcéra jej zasa darovala celoživotnú rados – troch vnukov. Na oddych dôchodkyne veru nepomýša. Práci, ktorú miluje a robí zo srdca rada, je odhodlaná venova sa alej s ešte väšou vervou.

Článok pokračuje pod video reklamou