Do 28 rokov bol iba fanúšikom, ale potom preskočil zábradlie a z večera do rána namiesto siedmej ligy chytal tretiu. A ako! JURAJ PICHŇA (34) v životnej forme stráži najlepšiu obranu v západokraji, 7-krát nulovú v 12 zápasoch.
Poďte s nami do sveta srdciara so špeciálnou prezývkou, ktorý dochytá aj s rupnutým kolenom a ak ide o Vráble, dal by si doň aj vŕtať.
Juraj Pichňa po práci uteká za rodinou alebo sa potiť na vinicu, napriek tomu stíha byť najlepším brankárom tretej ligy. (zdroj: Martin Kilian ml.)Legenda Ürge mu prevrátil osud
V Spartaku Vráble vychodil celú mládež, postúpil so žiakmi i dorastom (hoci ho volali aj do Nitry), ale vytlačiť z brány áčka Oskara Straku? Takmer nemožné!
Preto sa Juraj Pichňa už zmieril s osudom dedinského futbalistu Dyčky a Nevidzian, čo si raz za čas dokonca obuje strelky (Čechynciam dal dva góly a Chrenovej štyri za 27 minút!), ale inak sa v novinách prečíta leda iba ak vyfasuje červenú kartu.
„Chodil som sa iba pozerať na tribúnu na Stana Husára, Paťa Balka, Dávida Hamara a Tomáša Šlachtu a nikdy mi nenapadlo, že si s nimi raz zahrám tretiu ligu. Vtedajší tréner Majo Bafrnec, dnes šéf klubu vo Vrábľoch, mi však vždy hovoril, nech to tam skúsim, nech sa nevzdávam a makám. Za šancu vďačím Josimu Ürgemu, bez neho by sa nič nestalo. Začiatky boli nervózne, vo Veľkom Mederi to bol krst ohňom, ale po piatich zápasoch tréma opadla. Rozdiel medzi siedmou a treťou ligou som asi najviac pocítil v nárokoch fanúšikov. Občas ich však počujem, ako vykrikujú „dobre, Kajman“, takže asi to nie je také zlé,“ rozhovoril sa o skoku o štyri súťaže z leta 2015.
Juraj Pichňa (v zelenom) je dlhoročnou jednotkou v bráne Vrábeľ. (zdroj: Marián Pecho)Trémista dozrel
Dvanásť zápasov, iba osem inkasovaní a až sedem čistých kont. Taký účet dnes robí obranu Vrábeľ v tretej lige najlepšou od Považia po Dunaj a „na vine“ je aj Juraj Pichňa.
„Máme kvalitných a talentovaných stopérov Matúša Hitku a Dávidu Haspru, respektíve na jeseň Adama Jamricha. Asi cítim najlepšiu formu v živote. A to v prvom rade vďaka rodine, manželka je tolerantná a vytvára mi pohodu. Na ihrisku som bol trémista, ale dozrel som. Zápasy si užívam, každý jeden beriem ako posledný. Tlak si nepripúšťam. Pomáhajú mi špeciálne agility tréningy na odrazovú silu a dynamiku. Klub mi navyše dosť verí a dáva mi najavo, že som jednotka,“ rozprával rečou čísel najlepší brankár súťaže.
Juraj Pichňa na predsezónnom fotení. (zdroj: fkspartakvrable.sk)Nezlomia sa tak ľahko
Keby ste v lete povedali, že po 12. kole budú Vráble v popredí tretej ligy, možno by vás ktosi poslal na vyšetrenie. Ak však príbeh rozmeníte na drobné, možno sa ani nedivíte.
„Tréner Roman Zima spojil šikovných mladých z akadémie s nami, staršími a skúsenejšími. Koľkokrát nás na tréningu aj vycvičia! My sa im zas snažíme dať niečo do života, živiť v nich vrábeľskú mentalitu. Tím je vyvážený. Zvládame aj ťažké zápasy. V niektorých momentoch sa mi už zdalo, že inkasujeme, ale buď útočník nedal, trafil tyčku alebo som chytil. Občas teda pri nás stoja aj všetci svätí, ale tomu šťastiu ideme naproti. Nezlomíme sa tak ľahko. Ani vonku, keď občas hráme aj proti divákom a rozhodcovi,“ pyšne hovoril Juraj Pichňa, obdivovateľ brankárov Edersona z Manchesteru City a Mendyho z Chelsey.
Juraj Pichňa so šéfom klubu Mariánom Bafrncom. (zdroj: Martin Kilian ml.)Srdciari až za hrob
Pri Žitave patriotizmom búrajú mýty, lebo keby tretiu ligu hrali bankovky, blížili by sa k vypadnutiu.
„V našich skromných podmienkach je táto forma malým zázrakom. Laco Molnár však povedal jednu dobrú vec: „Chalani, myslíte si, že keď každému z vás dám tisíc eur, budete hrať lepšie? Peniaze z vás hráčov zrazu neurobia!“ A je to pravda, lebo keby sme brali čo i len päťdesiat na zápas, nemyslím si, že by sme na tom boli dramaticky inak. Nám totiž srdcia bijú pre Vráble. Keby mi niekto ponúkol trikrát viac, tak ľahko by som neodišiel, a toto platí pre väčšinu nás, domácich. Sme hrdí na to, že sme z Vrábeľ, mestu chceme pomôcť,“ vyznal sa z pocitov futbalový srdciar až za hrob – už na Dyčke sial trávu i natieral lapače a vo Vrábľoch trebárs nafúka lopty či ochotne opraví kompresor.
Konštruktér v automobilke na tréningy neraz mešká, keď uteká od ženy alebo 5-ročného syna, ktorého dokonca už trénuje vo vrábeľskom tíme U8. Aj on by si želal väčší záujem verejnosti o futbal.
„Nestotožňujem sa s názormi niektorých poslancov. Pán primátor Tóth má svoje chyby ako každý, ale keby ho nebolo, hráme piatu ligu, a to by pre Vráble bolo potupné. Už teraz mi je smutno, že nehráme s tímami ako Prievidza a Levice, na tých zápasoch som vyrastal. Naopak, chodíme do takých dedín, kde sa ani nie je kde prezliecť. Futbal robíme pre ľudí a pre dobré zápasy, preto mi bolo smutno, keď som na tribúne vídaval stopäťdesiat ľudí. Keď však na jeseň na Kalnú prišlo štyristo, pocítil som, že sa vracajú staré časy,“ dodal Juraj Pichňa.
Ide „cez mŕtvoly“
Rupnuté koleno? Vyskočené rameno? Čo tam po tom, chytám ďalej! To je Juraj Pichňa. Kde iní skučia od bolesti, jemu prakticky začína prah bolesti. Ak akýsi vôbec má...
„Mal som vyskočené dve platničky, jednu o dvanásť milimetrov, druhú o šesť. Keď nenastúpiš do brány, vyženiem ťa – aj tak mi povedal tréner Laco Molnár. Už som si necítil nohu, celý prvý polčas kopal päťky Milan Fekiač, hrali sme o záchranu. No v druhom mi ich už Laco nanútil opäť kopať mne (úsmev). My, Pichňovci, sme jednoducho naučení zaťať zuby. Sedemkrát som si zlomil ruku. Raz predlaktie, tri týždne som mal sadru, ale po troch dňoch na to, ak som ju zložil, som už šiel chytať na turnaj a chytil štyri penalty. S chalanmi sa smejeme, že som ako žaba – ak mi odtrhnú ruku, narastie mi ďalšia. Svaly sa mi regenerujú o čosi rýchlejšie,“ vtipkoval líder futbalových Vrábeľ, ktorého otec, stredopoliar Jozef, hral federálnu ligu za Trnavu a do brány ho priviedol brat Martin.
Prečo práve „Kajman“?
Pichňovi takmer nik nepovie „Juro“. V Nevidzanoch ho každý volá „Pepky“, od mamy ho už pýtali ako „Šaňa“. Najviac sa uchytila prezývka vyšitá aj na nejednom z jeho dresov – „Kajman“! Vymyslela ju osobnosť vrábeľského futbalu.
„Mal som asi sedemnásť a trénoval s mužmi. V zimnej príprave sme behali vonku, snaživo som dobehol medzi prvými a v šatni už čakala kyslá kapusta. Okamžite som z nej začal jesť. Sakra, „Kajman“, zase žerieš – povedal mi vyflusaný Noro Toman, keď dobehol, a celá šatňa sa rozosmiala. To vlastne v tých časoch na každej z príhod Nora, Josiho Ürgeho a Andreja Štefanku,“ prezradil, prečo ho volajú podľa druhu krokodíla.
Rozhovor je súčasťou dvojstrany o futbalových Vrábľoch, ktorú MY Nitrianske noviny vytlačili aj vďaka partnerom: ByDos Reality, Pizza Pub Vráble, Pizza Golianovo, Jazyková škola ZARAZ, OLFIMA s.r.o., PENZEŠ s.r.o.
