Rodáka z Prievidze zavialo do Nitry pred polstoročím štúdium na vysokej škole. Tu začal Anton Tulik hrávať za Dolné Krškany, kde neskôr robil aj tajomníka a pod Zoborom sa aj oženil.
Neskôr sa venoval 18 rokov hádzanárkam Plastiky, s ktorými zažil napríklad triumf v Slovenskom pohári 1997 (vo finále nad favorizovanou Šaľou). Dva roky bol aj vedúcim reprezentačného družstva hádzanárok Slovenska.
Od roku 2004 dodnes je znova verný futbalu, a to na Čermáni - ako tajomník i ISSF manažér.
„V 10 tímoch máme okolo 180 detí a tie ma nabíjajú energiou. Mám rád tie momenty, keď vidíte ich radosť z gólu či z víťazstiev. Šport je skrátka stále mojou vášňou," netají čerstvý jubilant. Hoci na jednu nohu (po operáciách) kríva, stále sa futbalu nevie vzdať.
Má ešte „Tuldo“ nejaký sen? „Treba stále snívať, vždy treba myslieť dopredu. Hlavná budova ČFK si žiada veľkú rekonštrukciu, zateká nám sem, sprchy treba opraviť, tak tohto by som sa chcel dožiť,“ zaželal si už sedemdesiatnik Anton Tulik.
Ku gratulantom sa pripájame aj MY!
