NITRA. Nitra sa v rámci slovenskej hudobnej scény identifikuje prevažne ako rodisko rockových kapiel, čoraz viac sa ale v meste pod Zoborom začínajú presadzovať a zviditeľňovať aj iné žánre. Nedávno k tomu dopomohla aj mladá talentovaná speváčka, herečka a pedagogička Lenka Gálisová, keď so svojím projektom Lenka Gálisová Quartet vyhrala súťaž Nové tváre slovenského jazzu 2020. Kvôli pandémii sa konala tento rok.
V rozhovore nám priblížila nielen súťaž, ale aj svoje začiatky, názor na postavenie jazzovej hudby na Slovensku i jej pôsobenie v ochotníckom súbore Hlavina z Radošiny, ktorý režijne vedie herec, dramatik, scenárista a umelecký šéf Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka.
Lenka Gálisová na súťaži Nové tváre slovenského jazzu. (zdroj: Peter Konečný)Ako si sa dostala k spevu?
Moja sestra chodila do jedného súboru, s ktorým vystupovala po kultúrnych domoch pri rôznych príležitostiach. Jeden večer ma vzala so sebou na skúšku k vedúcej súboru, ktorej som zaspievala. A bolo vymaľované.
Kedy nastal zlom a zistila si, že to je to, čo chceš v živote robiť?
Myslím si, že nenastal žiaden zlom. Šlo skôr o môj vývoj v oblasti hudobno-dramatického umenia, o skúsenosti, ktoré som rokmi naberala a stále naberám. A samozrejme aj o štúdium, počas ktorého som sa takisto umelecky formovala.
Čo ťa pri rozvoji najviac ovplyvnilo?
Hudobné, herecké i režisérske vzory – osobnosti či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Ako som rástla, tak sa menilo aj moje smerovanie z hľadiska žánrovosti a štýlovosti, a tým, samozrejme, pribúdali aj ľudia, o ktorých tvorbu v oblasti umenia som sa zaujímala.
Ktoré hudobné žánre preferuješ ty sama?
Mám rada mnohotvárnosť, preto sa nezameriavam len na jeden žáner. Keď som bola dieťa, inklinovala som k ľudovej hudbe, a preto mám blízko k folklóru a nesmierne obdivujem tradičnú slovenskú hudbu. V puberte som vyrastala na punk rocku a pop punku, mala som vlastnú kapelu, s ktorou sme si mysleli, že ako dievčensko-chlapčenská partia dobyjeme slovenskú punkrockovú scénu. (smiech) Spolu sme dospeli, vydali album, no žiaľ, kvôli školským povinnostiam sa naše cesty museli rozísť, aspoň tie hudobné, kamaráti sme doteraz.
Kapela Dora prišla s novým klipom. Tanečné kreácie v ňom predviedli všetci členovia Čítajte Počas vysokoškolského štúdia som začala registrovať hudobné divadlo, nakoľko som sa dostala do ochotníckeho divadelného súboru Hlavina z Radošiny. Blízko mám k muzikálovej tvorbe, ale aj k šansónu, pretože na Katedre hudby PF UKF v Nitre, kde som študovala, sme robili rôzne muzikálové produkcie, v ktorých som hrala. Z klasiky mi zasa spôsobí zimomriavky Rachmaninov. Koncom štúdia som objavila čaro jazzovej hudby. S Maťkom (bubeníkom z kvarteta) rozvíjame spoluprácu aj v rámci jeho bubeníckeho projektu Drumology, v ktorom dominujú prvky elektroniky prelínajúce sa s akustickými vplyvmi. Na svete je naozaj veľa inšpiratívnej muziky.
V súčasnosti pôsobíš vo viacerých hudobných zoskupeniach ako Close Harmony Friends, Swingless Jazz Ensemble, no založila si aj vlastný kvartet. Kedy a za akých okolností vznikol?
Kvartet vznikol veľmi spontánne. Totiž, okrem spomínaných zoskupení pôsobím aj v hudobnom projekte JazzLab, ktorý založili práve chlapci z kvarteta (Juraj Janík – klávesy, Enea Bari – kontrabas, Martin Kukučka – bicie). Na internete som zachytila informáciu o vyhlásení súťaže Nové tváre slovenského jazzu 2020. Spýtala som sa chlapcov, či by ma na súťaži sprevádzali. A súhlasili.
