Článok nájdete aj v prílohe o finále Campri Cupu v aktuálnych MY Nitrianskych novinách, ktorú sme vytlačili aj vďaka našim partnerom: Obec Veľký Cetín, Obec Rišňovce, Obec Kolíňany, Reštaurácia Pod kaštieľom, Javorovci - rodinné záhrady
Šestnásť sezón v áčku, polovicu z toho aj vo vedení. Takú nebývalú vernosť i obetu prejavil svojim Rišňovciam PETER MACHÁČ (40). Na piatkovom finále emócie hýbali aj veľkými chlapmi, ikonický kapitán totiž hral za svoju dedinku naposledy. Keď si po prehratom finále Campri Cupe vyzliekol neodmysliteľnú deviatku, pre MY Nitrianske noviny sa vyznal zo svojich pocitov.
Petrovi Macháčovi ku striebru v Campri Cupe pre Rišňovce gratulovala predstaviteľka Campri Silvia Kertészová. (zdroj: Martin Kilian ml.)Skutočne si za Rišňovčanov už nekopnete, ani ak ich bude iba desať?
Pozor, u nás trénuje dvadsať chalanov, čiže ak budú chlapci potrebovať odniesť vodu, tak odnesiem (smiech). Netrúfnem si hrať zápas bez tréningu, lebo to hraničí s hanbou a zranením. Ak sa spravia starí páni, chlapom pomôžem.
Na koniec kariéry som bol prichystaný už dlhšie. Chcel som skončiť už vlani na finále Campri Cupu doma v Rišňovciach, žiaľ, neprebojovali sme tam. A tak som potiahol ešte rok. Už cítim, že nastal čas. Prial som si víťaznú rozlúčku, ale chceli sme až príliš. Veľký Cetín vyhral zaslúžene, gratulujem mu, nech si to chlapci užijú. V druhom polčase bol lepší. Keď to zrátame, mal možno o dve šance viac.
Hrali sme aj za nebohého Juraja Kemlágeho, ktorý bol členom výboru a pomáhal nášmu futbalu. Dúfal som, že mu to venujeme do neba. Chcem, aby jeho fotka visela v kabínach.
Futbalové Rišňovce sú však zrejme tak či tak nasmerované správne, že?
Určite áno. Tréner Paľo Medveď všetkým spravil chuť do futbalu. Obrazne môžem povedať, že mi zobral pár rokov života (smiech). Chalanov pod ním baví futbal, hoci dnes to tak nebolo vidieť. Ale je to aj tým, že máme mladé a neskúsené mužstvo, Veľký Cetín má viac skúsených hráčov. Keď však naši chalani naďalej budú takto pracovať, úspechy prídu.
Náznak sĺz i úsmevu. Petrom Macháčom po poslednom zápase hráčskej kariéry lomcovali netuctové pocity. (zdroj: Martin Kilian ml.)Pôsobili ste aj v Alekšinciach a Hlohovci, samozrejme, predovšetkým v Rišňovciach. Na čo ste najviac hrdý?
Postúpil som z ôsmej aj siedmej ligy, vyhral som šestku, zachraňoval päťku a štvorku. Tých momentov bolo veľa. Som veľmi rád, že som si zahral s bratom. Takisto ma teší, že rodina, otec, mama a manželka, ma vo futbale podporovali. Bol som zdravý, a tak som si to užil až do štyridsiatky.
Futbal ma vždy bavil, baví ma a myslím si, že ma aj bude baviť. Pracujem v administratíve, takže vždy to pre mňa bol relax. Futbal som hral rád, keď bolo treba pomôcť, tak sme to s partiou aj zobrali. Priemerné siedmoligové mužstvo bez mládežníckych tímov sme za osem-deväť rokov dotiahli medzi elitu oblasti, ak to poviem tak neskromne, a máme tri mládežnícke tímy. Bavilo ma to. Vo funkcionárčine sme veľa obetovali, Rišňovce nemali hlavného sponzora, nahrádzali sme to vlastnou snahou, snažili sa zohnať peniaze, kde sa dalo, všetko vybaviť. Do určitej miery sa to dalo, ale stálo to strašne veľa času a chute. Po pár rokoch sme si s bratom Majom a ďalšími chalanmi už povedali, že už stačilo. Chcel som sa zbaviť toho, že mi tridsaťkrát denne volajú ľudia, že potrebujú niečo so súvislosti s futbalom. Funkciu sme posunuli priateľsky a korektne, novému výboru držíme palce.
Vzor pre mladých
Kapitán Rišňoviec v piatok prijímal gratulácie pred i po finále Campri Cupe. „Peťo Macháč urobil pre Rišňovce veľa. Je to osobnosť klubu, srdciar na ihrisku aj mimo neho. V štyridsiatich rokoch behá ako mládenec, všetko odmaká, nevypustí jeden súboj. Mladí si z neho môžu brať iba príklad,“ poklonil sa lúčiacemu sa matadorovi člen nového výboru Rudolf Látečka.
