Vráble sú osud STANISLAVA HUSÁRA (41). Hral za ne s takmer troma generáciami, s ročníkmi 1964 i 2002. Nikdy neprestúpil! Ani natrvalo do Štúrova, kde si iba odskočil na vojnu – transferové lístky už boli podpísané, ale pichla ho osa a namiesto pekného prestupu sa šlo do nemocnice...
S Vrábľami hral vyše 600 zápasov. Nejde to do hlavy, nik tomu ešte neverí, ale v sobotu to v obrane za ne odmakal naposledy.

„Ešte by som potiahol, ale tak to je. Už nemám obratnosť ako kedysi. Na nikoho sa nehnevám, vzťahy ostávajú dobré,“ derie sa z úst „Stanleyho“ po poslednej sezóne pri Žitave. Znie to neuveriteľne, ale tridsiatej! Toľko nestihli ani Del Piero za Juventus a Gerrard za Liverpool.
„Občas prišla nejaká ponuka, ale ja som nemal dôvod odchádzať z Vrábeľ. Mám to tu rád. Vždy tu bol dobrý kolektív. Boli a sú tu moji celoživotní kamaráti. Trebárs masér Emil Filo ma pozná od mojich šiestich rokov. Tridsať sezón je dosť, som rád, že sa každému viem pozrieť do očí,“ povedal.
Vo Vrábľoch mu spravili registračku v jedenástich, končí ako 41-ročný.

„Ako chalanisko som zo sídliska chodil peši na štadión, vyzerá rovnako ako vtedy (úsmev). Trénovali ma Slavo Bafrnec či Vlado Nehéz, postúpili sme zo štvrtej dorasteneckej ligy do tretej. Za áčko mi dal prvú šancu Fero Bielik. Dvakrát sme postúpili, nebol som pri žiadnom vypadnutí. Miro Tužinský hral predo mnou desať rokov ľavého záložníka. Boli aj ťažké časy, raz sme sa zachraňovali v poslednom kole. Výsledkovo najlepšie sa hralo za trénera Dušana Libu, boli sme tretí v tretej lige. A samozrejme, aj táto skrátená sezóna bola mimoriadne úspešná,“ prehodil ku najlepšej sezóne za desať rokov.
Hráčov pri sebe vo Vrábľoch spoznal stovky. Aj trénerov – z celej plejády osobností mu v pamäti utkvel Jozef Kollárik. Rád spomína na nerváky s Levicami, Prievidzou, FC ViOn a plnú tribúnu na Močenok i Lapáš.

„Fandím Trnave, keď k nám prišla v pohári a na penalty nás vyradila, prišlo dvetisíc ľudí. Krásnych zápasov bolo veľa,“ vyriekol ľavák Stanislav Husár, ktorý dal svoj najkrajší gól netradične pravačkou, raz dávno v Senci.
V sobotu sa skončila jedna éra. Remíza 1:1 s favoritom z Beluše usadila Vráble na krásnom štvrtom mieste. Koľkáže symbolika s inou štvorkou! Plná tribúna tlieskala v stoji, keď domáci výbor priamo na ihrisku ďakoval dojatej legende.
„Takmer som sa rozplakal. Vráble sú celý môj život a tak to bude navždy,“ priznal Stanislav Husár.