V Šali sa dnes rozhoduje či budeme odpad skládkovať alebo premieňať na elektrinu a teplo

ŠAĽA. Do Šale prichádza najväčšia investícia desaťročia – Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 120 mil. eur so spoločnosťou ewia. Bude sa v ňom spracúvať recyklovaný a nerecyklovateľný odpad a jeho ambíciou je nahradiť skládky odpadov. O projekte sme sa pozhovárali s Ing. Mariánom Christenkom, generálnym riaditeľom ewia, a.s.

Skládky sú jeden z najväčších enviromentálnych problémov Slovenska. Asi každý logicky uvažujúci človek by mal s inou formou spracovania odpadu súhlasiť...?

Paradoxom je, že na skládkach sa odpad nespracúva, iba sa tam skladuje, pričom z neho nekontrolovane uniká metán a iné skládkové plyny, ktoré zohrievajú planétu. O priesakoch stopových prvkov do spodných vôd a pôdy ani radšej nehovorím. Skládky sú jednoznačne enviromentálnou záťažou a patria do minulosti. Aj preto nás EÚ za pomalý odklon od skládkovania kritizuje a čo je najhoršie s kritikou prichádzajú aj nie malé pokuty.

Koľko na Slovensku tvoríme odpadu a koľko skládkujeme?

Každý rok uložíme na skládky viac ako 1,2 milióna ton komunálneho odpadu. Okrem toho tvoríme vyše 10 miliónov ton priemyselného odpadu ročne, z ktorého tiež približne 1,7 miliónov ton končí na skládkach. Čiže skládkujeme vyše 50% komunálneho odpadu na vyše 100 aktívnych skládkach. Popritom máme ešte 800 starých skládok. V Bratislave a v Košiciach existujú 2 ZEVO, o výstavbe ktorých sa rozhodlo ešte za socializmu.

Za týchto okolností je predchádzajúca otázka ešte aktuálnejšia. Prečo niektorí ľudia nesúhlasia s nahradením skládok novými technológiami?

Argumentujú tým, že treba počkať kým ľudstvo dospeje do štádia, že nebude vytvárať odpad, alebo ho 100 % dokážeme recyklovať. Vynikajúca filozofia, ale ani k jednému riešeniu sa zatiaľ nepribližujeme. Oficiálne Slovensku recykluje okolo 40 % odpadu ale koľko sa z neho reálne vráti do obehu v podobe nového výrobku nevie podľa môjho názoru nikto. Prikláňam sa k 20 %, pretože toľko kovov, skla a papiera, ktoré sa dajú bez problémov ďalej použiť, sa v odpade nachádza. S papierom by som bol opatrný, pretože ten má max. 6 recyklačných cyklov. Potom buničina degraduje a nedá sa z nej vyrobiť nič. Čo sa týka nevytvárania odpadu, štatistiky hovoria, že v regióne Šaľa rástol jeho objem v posledných rokoch o vyše 6 %. Veľmi podobne je na tom Nitriansky kraj, pretože rast množstva odpadu súvisí s rastom ekonomiky, najmä priemyslu.

Ako sme na tom s plastovým odpadom?

Predtým ako Čína prestala prijímať plastový odpad bola na tom Európa relatívne dobre. Čínsky „lockdown“ prinútil celú Európu hľadať spracovateľské kapacity doma. Krajiny západnej Európy si s tým poradili, pretože majú vybudované Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktoré bude aj súčasťou CCE v Šali. Takisto majú vybudované recyklačné linky na vybrané druhy plastových odpadov, ktoré sú dnes v nepretržitej prevádzke. Horšie je na tom východná časť Európy, vrátane Slovenska. Väčšina plastového odpadu u nás končí na skládkach.

Nedá sa tento odpad recyklovať v zariadeniach, ktoré by sme postavili s pomocou európskych dotácií?

Dá, ale fyzika nepustí a to je to, čo mnohí greenfluenceri zo Šale podcenili. V rámci plastového odpadu existuje množstvo druhov, ako napr. PVC výrobkov, ktoré sa nedajú zmysluplne znova využiť. Potom sú tu obaly, ktoré sa skladajú z troch – štyroch vrstiev nehegemónnych plastov v kombinácii napr. s hliníkovou fóliou. Na ich oddelenie a ďalšiu recykláciu by sme spotrebovali toľko energie a finančných prostriedkov, že každý človek v tejto krajine by musel platiť tisíce eur za odvoz a spracovanie odpadu ročne. A v koncovke by sme znova narazili na najväčší problém, na veľmi veľa druhov plastov jednoducho neexistuje odberateľ - spracovateľ.

Neznie to veľmi povzbudivo.

Keď zatvoríme oči, realita nebude iná. Ale všetko má svoje riešenie. Napríklad v Rakúsku pred desiatkami rokov tento problém elegantne vyriešili. Vybudovali 11 ZEVO na nerecyklovateľný odpad po celej krajine. Popritom vybudovali sieť kompostární a bioplynových staníc, kde spracúvajú bioodpad a v recyklačných prevádzkach dnes recyklujú vyše 55 % odpadu a zvyšok premieňajú na elektrickú energiu a teplo. Toto je najlepšie nastavený funkčný systém, o percentuálnych pomeroch môžeme donekonečna diskutovať.

Prečo sa Slovensko nevydalo touto cestou?

Pretože sme si mysleli, že nám skládky vystačia donekonečna. Neinvestovali sme do odpadovej infraštruktúry a akýkoľvek pokus o výstavbu moderných technológií ZEVO, ktoré mnohí nesprávne nazývajú spaľovňami skončil „honom na čarodejnice“. Dosiahli sme presne to, čo sme nechceli. Sme závislí na skládkach, ktoré majú tisíckrát horší dopad na zdravie ľudí a prírodu, ako kontrolované termické spracovanie odpadu v uzavretom cykle, ktorý má navyše štvorstupňovú filtráciu.

História sa opakuje v Šali? Niektorí ľudia hovoria, že radšej skládky ako ZEVO?

Je to nepochopiteľné, ale je to tak. Vytriezvenie týchto ľudí príde už o niekoľko rokov kedy každý meter štvorcový kapacity bude cenu zlata čo sa prejaví na ich peňaženkách, ale aj obrovskej uhlíkovej stope. Bežnou praxou sa môže stať, že sa odpad bude voziť stovky kilometrov od miesta kde vznikol.

V celej Európe desiatky rokov funguje 520 zariadení ZEVO. Dokonca sú umiestnené priamo v mestách akými sú Kodaň, Berlín, Štokholm a Paríž, ale aj pri menších mestečkách. Napr. rakúsky Zistersdorf, ktorý má 5.379 obyvateľov, pričom vzdialenosť ZEVO od najbližšieho obydlia je cca 300 metrov, alebo Arnoldstein má 7.038 obyvateľov. Štáty, samosprávy, prevádzkovatelia sa ich rozumne snažili rozmiestniť tak aby bola zvozová vzdialenosť čo najmenšia. Nami avizovaných 5 Centier cirkulárnej ekonomiky nie je rozmar z vešteckej gule. Plánujeme ich umiestniť tak, aby logicky pokrývali územie, kde problém so skládkami existuje a ich zatváraním sa bude prehlbovať.

Aká veľká je enviromentálna stopa ZEVO v porovnaní so skládkami?

To je obrovský rozdiel. Vedeli ste napríklad, že filtre zo ZEVO zachytávajú až 97 – 98% emisií. Ak ste si niekedy všimli rúry zarazené do skládok – to sú komíny, ktorými sa všetky skládkové emisie nekontrolovateľne dostávajú do ovzdušia. Za posledných10 rokov skládkovaniu odpadov na Slovensku má na svedomí 11 miliónov ton CO2.

Navyše ZEVO má obrovskú pridanú hodnotu – zo spracovaného odpadu produkuje elektrickú energiu a teplo, tzn. nemusíme na ich výrobu použiť fosílne zdroje.

Aký je postoj samospráv v Šali a okolí?

Racionálny. Pýtajú sa otázky, ktoré súvisia so samotnou prevádzkou CCE a vyhodnocujú odpovede. Niektorí so zástupcov obcí majú kontakty v zahraničí a u svojich kolegov z Rakúska, Nemecka si overujú informácie. Samozrejme sú aj takí, ktorí o problémoch s odpadom nechcú počúvať a držia sa teórie, že dnes máme dostatok spracovateľských kapacít a odpad onedlho aj tak nebudeme tvoriť. Alebo sa tvária, že to nie je ich problém, lebo je jednoduchšie odpad vyviesť do susedného okresu.

Má teda Slovensko a región Šale dostatok spracovateľských kapacít?

Nemá a situácia bude kritická o 2 – 3 roky. Tento rok z vyše 100 funkčných skládok zatvoríme 20 a nasledujúce roky sa uzavrú ďalšie. MŽP síce povoľuje rozširovanie niektorých skládok, ale kapacitne to nebude stačiť. Už budúci rok budeme mať o niekoľko desiatok percent nižšiu kapacitu pre komunálny a priemyselný odpad. Na druhej strane, v posledných mesiacoch sa nepostavilo žiadne zariadenie na spracovanie 1, 2 milióna ton nerecyklovateľného odpadu, ktorí sa vyprodukuje na Slovensku každý rok. Čiže kapacitu skládok nemáme čím nahradiť.

Viacerí aktivisti argumentujú zberom kuchynského biologického odpadu, ktorý sa rozbehol v obciach a mestách a tzv. materiálno – biologickou úpravou (MBÚ) pred skládkovaním. Tieto dve cesty by mali podstatne znížiť jeho objem na skládkach?

Zber kuchynského odpadu je výborná vec, ale efekt rovnako ako u našich západných susedov nebude v desiatkach percent. Na množstvo nerecyklovateľného odpadu nebude mať zásadný vplyv. Čo sa týka mechanicko – biologickej úpravy (MBÚ) odpadu pred skládkovaním, obávam sa, že to je veľmi krátkodobé a drahé riešenie. Napr. výsledný substrát z MBÚ Európska únia zakázala používať na hnojenie kvôli jeho znečisteniu mikroplastmi. Takže sa opäť vráti len v inej forme na skládku. A to v rovnakom objeme. Jediný efekt, ktorý z MBÚ bude je to, že sa časť odpadu spracuje na tzv. tuhé alternatívne palivo pre cementárne. Nerecyklovateľný odpad, ale bez nutnosti ďalších investícií a úprav vie spracovať aj ZEVO, kde z neho vzniká elektrická energia a teplo.

Odporcovia ZEVO hovoria, že tam, kde sa odpad energeticky zhodnocuje sa nedarí recyklácii. Je to pravda?

Funguje to presne naopak. Aj recyklátori potrebujú ZEVO. Napríklad pri recyklácii medených káblov vzniká vedľajší produkt, ktorý je v súčasnosti nerecyklovateľný. Buď ho umiestnite na skládku bez ďalšieho využitia alebo z neho vyprodukujete elektrinu a teplo.

Ale aby sme s touto fámou dlho nemuseli polemizovať, uvediem jeden príklad za všetky: Nemecko dosahuje takmer 67% recykláciu a pritom má až 122 zariadení ZEVO, najviac v Európe.

Spomínajú aj to, že región nemá dostatok odpadu na takéto zariadenie...

Lenže čísla hovoria presný opak. Technologické zariadenie pre jednu obec alebo jedno okresné mesto nemá ekonomický ani logistický zmysel stavať. Preto každé takéto zariadenie sa buduje pre spádový región. Vo zvozovej vzdialenosti 35 km od zariadenia dnes žije 311 000 obyvateľov, ktorí ročne vyprodukujú 250 000 ton odpadu. Pri konzervatívnom 3%-nom raste budú v roku 2035 produkovať vyše 400 000 ton odpadu. Ak sa nám 65% z neho podarí recyklovať a 10% skládkovať, vždy zostane 25% odpadu. Ak nebude takéto zariadenie existovať, budeme ho voziť do susedných krajín?

Odpad zo zahraničia sa ale podľa štatistík MŽP vozí.

Ale to nie je odpad, ktorý je určený na spracovanie v ZEVO. Naša legislatíva to neumožňuje. Odpad sa vozí v podobe tzv. tuhého alternatívneho paliva do cementární a vápeniek.

Nedávno ste mali v Šali a v ďalších dvoch obciach verejné prerokovanie k projektu. Aký vo vás vyvolali reakcie ľudí dojem?

Bola to veľmi poučná skúsenosť. Najmä fakt, že ľudia, ktorí projekt kritizovali sa o ňom nesnažili a ani nesnažia viac dozvedieť. Málo sa pýtali a skôr mali tendenciu presviedčať publikum o svojej pravde. Pritom sme im niekoľkokrát ponúkali možnosť stretnutia alebo návštevy podobného zariadenia v zahraničí. Žiadna odozva, žiadna snaha o komunikáciu. Namiesto diskusií o reálnych riešeniach problému s odpadom sa snažia šíriť u ľudí strach. Ale v takomto svete žijeme, viac hovoríme ako počúvame. To je veľká škoda.

Ale treba povedať, že nastavenie ľudí sa oproti 90-tym rokom dosť zmenilo. Už nie všetci sú ochotní bezhlavo veriť aktivistom, ktorí stále hovoria „nie“ a sami neponúkajú žiadne riešenie problému. Napríklad v Šali vznikla petícia za výstavbu CCE v Šali, ktorú za 1 mesiac podpísalo 3164 ľudí. To je viac ako sa signatárom petície proti CCE podarilo za 2 roky.