Nitrianka Emma Zapletalová získala zlatú medailu v sobotňajšom finále na 400 m prekážok na majstrovstvách Európy pretekárov do 23 rokov v atletike v estónskom Tallinne. Vo finále nielenže utvorila slovenský rekord 54,28 s (doposiaľ 55,19 s), ale aj rekord šampionátu.
Zverenka Petra Žňavu je len tretím slovenským atlétom, ktorý triumfoval na ME do 23 rokov. Naposledy to dokázal šprintér Ján Volko.
Členka ŠK ŠOG Nitra v Tallinne suverénne vyhrala rozbeh i semifinále, keď v oboch behoch nemusela ísť naplno.
Pri rozhovore pre MY noviny pred mesiacom snívala o tom, že jej raz na veľkom podujatí zahrajú slovenskú hymnu. Jej sen sa splnil!
Pre Emmu je to najväčší úspech v kariére. „Bolo to niečo neopísateľné, nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať, tak bolo oboje (smiech). Hlavu som mala zaliatu šťastím a užívala som si tie chvíle,“ opísala prvé momenty po dobehu. Na striebornú Španielku mala náskok takmer 1 sekundy.
Aj pre trénera Petra Žňavu je to výnimočný okamih v kariére. (zdroj: SAZ-FB)Bol to konečne ten vysnívaný beh bez jedinej chyby? – pýtame sa. „Rytmicky a bez zaváhaní mi vyšla každá jedna prekážka, ale nemôžem povedať, že bol bez chybičky. Nie som ešte na takej úrovni, že by som behala bezchybne, vždy je čo zlepšovať,“ zostáva Emma pri zemi.
Zapletalová bola podľa tohtoročných časov líderkou medzi účastníčkami. Na čo bolo treba klásť dôraz v príprave, vysvetľuje tréner Peter Žňava. „Tým, že bola Emma favoritka na víťazstvo, bola viac pod tlakom. Bolo náročné v tejto pozícii zvládnuť všetky tri behy. Jednak fyzicky, ale hlavne psychicky. O to viac sa teším, že to Emma zvládla aj mentálne. Výhodou boli aj to, že s nami vo výprave bola Emmina fyzioterapeutka „Skalka“,“ hovorí tréner.
Aj preňho je tallinské zlato výnimočnou udalosťou. „Určite. O takomto úspechu sníva snáď každý tréner. Ja som na také niečo začal pomýšľať možno v roku 2017-2018. Myslím si, že Emma by sa pobila o medailu aj v roku 2019 na MEJ, bohužiaľ, vtedy sa trápila s mononukleózou, takže takmer celý rok nemohla pretekať. Prvé, čo mi prebehlo hlavou, bolo „dokázali sme to“. Potom to už bol len nával emócií,“ priznáva „Penco“.
V Tallinne bola aj fyzioterapeutka Lenka Skaličanová (vpravo). (zdroj: as)Emma cíti, že na Slovensku má stále väčšiu podporu. „Gratulačných správ som dostala veľmi veľa. Som rada, že ma ľudia podporujú, sledujú a vážim si to,“ vraví 21-ročná vysokoškoláčka.
Komu by chcela symbolicky venovať túto medailu? „Hlavne trénerovi a celému môjmu tímu, ktorí sú súčasťou tohto úspechu, a taktiež celej mojej rodine,“ odpovedá z voleja.
Časom 54,28 sa v tomto roku dostala na 10. miesto vo svetových tabuľkách, z Európaniek je štvrtá. Menia sa teraz jej ciele na olympiáde? „Ciele máme podobné, aké sme mali pred týmto šampionátom. Pokúsime sa postúpiť z rozbehov a potom uvidíme,“ vraví rozvážne Žňava. „Chcela by som zopakovať aspoň taký výkon ako v tomto finálovom behu,“ dodáva Emma, ktorá tallinský úspech oslávila aj tým, že si výnimočne dopriala sladkú dobrotu.
