Zaparkoval doma v obrane, zdvihol hlavu, ťukol do puku a Pálffymu, Hossovi či Kolníkovi už letela exkluzívna prihrávka.
VLADIMÍR VLK (53) z krabice s 35 dresmi a šálmi vytiahol tie milované nitrianske, doma vo Vrádišti pri Skalici nám otvoril „sklep“, kde už debatoval s hokejovými legendami, zahľadel sa do plagátov plných slávy a spustil rozprávanie o všetkom.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako sa Hossa či Demitra dostali do jeho "sklepu" vo Vrádišti
- Prečo neprijal lukratívnu ponuku z Ruska
- Prečo sa nehlási ku svojmu prvému titulu
- Prečo mal prestup do Nitry háčik, ako si spomína na najlepších fanúšikov
- Koho urazil, keď postup Nitry do semifinále oslavoval s vlajkou na rolbe
- Prečo do noci prehováral Plandoru a ako spolu udržali v Nitre Mila
- Prečo za rodnú Skalicu nehral viac
- Aké šialené sústredenie zažil v Trenčíne
- Ako dal gól od polovice a ako mohol ukončiť Krotákovu kariéru
- Ako je možné, že hral do 44 rokov a ktorí známi hráči pri ňom vyrástli
- Kto bol Vlkovým najobľúbenejším trénerom a spoluhráčom a najnepríjemnejším protihráčom
- Prečo je dnes futbalovým rozhodcom
Ako sa má „Vlčák“?
V dnešnom svete ťažko, ale sme zdraví, takže dobre. Aj tornádo nás obišlo.
Tri slovenské tituly, vyše 830 zápasov v extralige, 42 štartov v repre, dvoje MS – to v kariére stihne málokto. Aká bola?
Na to, že som v pätnástich a šestnástich som sedával a v doraste pol roka nehrával, tak dobrú, nie? (úsmev) Mal som ohromné šťastie, že hoci som narukoval v Martine, dostal som sa na hokejovú vojnu do Topoľčian. Z klubu sa spravilo béčko Trenčína, mojim mentorom sa stal pán tréner František Hossa. Neviem, kde by som bez neho bol. V úvode kariéry mi veľa dali aj roky vo federálnej lige za Zlín.
Celý zaujímavý rozhovor
nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách a v najbližších vydaniach MY Trenčianskych novín (19. 7.) a MY Týždenníku pre Záhorie (19. 7.)
Boli ľudia, ktorí vám hovorili, aby ste skončili s hokejom...
Vždy, keď mi to niekto povedal, totálne ma to nakoplo a chcel som dokázať opak. V Trenčíne mi to zahlásil asistent trénera a ja som do roku a pol hral v reprezentácii. Každý druhý deň som behal 10-20 kilometrov po okolitých dedinách, takisto každé ráno na rodinnej dovolenke. Mal som rád sústredenia – pravidelný tréning, strava, nikto ťa neobťažuje a za desať dní naberieš kondičku na 2-3 mesiace.
Vladimír Vlk vo svojom malom múzeu. (zdroj: (kij))Ste chlap z dediny, ktorá nemá ani tisíc obyvateľov. Ako ste prežívali veľké kariérne míľniky a zápasy proti hviezdam?
Keď sme sa dozvedeli, že idem do reprezentácie, otec práve kydal hnoj na záhrade (úsmev).
