Či v dobrom, či v zlom, v ústach ho má každý. Milovaný i nenávidený ADRIÁN GREBÁČ (23) si krásnymi gólmi robí more fanúšikov, ale ostrým jazykom si vyrobil už aj zopár nepriateľov.
Čo hrá, to vyhrá, trofeje z Campri Cupu či Moget Cupu už pomaly niet kam vpratať, medzitým nonstop všetkým odpovedá, prečo je popri práci vo fabrike superstar iba v šiestej lige za Veľký Cetín a nie oveľa vyššie.
Chlapčisko s darom od futbalového Boha a strhujúcim životnom príbehom to v úprimnom interview typicky „grebáčovsky“ nehral na žiadne trápne frázy. Aby sme debatu spravili ešte uvoľnenejšou, celú sme ju viedli v „tykacom“ móde.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Prečo nespravil väčšiu kariéru a či je za tým zlá životospráva
- Prečo odpadol na ihrisku
- Prečo nešiel do Legie Varšava
- Ako dobre si vie privyrobiť futbalom a prečo odmieta ponuka z vyšších líg
- Prečo a aké mal tvrdé detstvo
- Ako zobral, že ho Borbély nenominoval do reprezentácie v malom futbale
- Čo ho drží vo Veľkom Cetíne a ktoré iné ponuky v lete odmietol
- Prečo si už dáva pozor na komentáre na sociálnej sieti
- Prečo odmietol dve ponuky z Branču, ako dobré boli a za koľko by tam išiel
- Ako s odstupom času vníma pokutu od ObFZ Nitra a ako vysoká bola
- Kedy sa vráti na Dyčku
- Ako vnímal, že finále Campri Cupu i Superligy sa hralo v jeden deň
Môžeme sa baviť na rovinu?
Jasné, bez problémov! Som na to ako stvorený.
Ako je možné, že si taká hviezda aj s bruchom?
Tak túto otázku som nečakal (smiech). Keď sme vyhrali Moget Cup, nebol som tak pribratý ako teraz. A v Campri Cupe ma už kilá trochu pribrzdili, nepredviedol som svoje všetko. Výhru 11:1 s Hosťovou nerátam, nečakal som, že sa dostane do semifinále. S Rišňovcami to bol môj slabší výkon a v Kolíňanoch to nebol otvorený zápas. Asi som bol v dobrom klube so šťastím.
A to brucho? Chudnem! Po korone som mal stojedenásť kilov, od môjho paneláku som zabehol 0,91 kilometra na ihrisku v Hornom Ohaji, dvadsať minút som tam vyčerpaný ležal na tráve a mladému „Josimu“ Ürgemu hovoril, že končím s futbalom. Teraz mám stoštyri kilov, takže sedem som už schudol a ďalších osem schudnem, aby som mal svojich bežných deväťdesiatšesť, čo je v poriadku pri mojej výške 193 centimetrov. Nie som typ do posilky, ani zabehať si nechodím, ale veľa hrám futbal, keď nie je tréning v Cetíne, idem si zakopať inde, hrávam aj TOP ligu v Nitre.
Výborný výber miesta a pohotová i presná koncovka - to je Adrián Grebáč, pre ktorého sú góly závislosťou. (zdroj: Martin Kilian ml.)Čo hráš, to vyhráš. Ako je to možné?
Asi som najlepší, neviem (smiech).
Na Cetíne máme super tím, po Campri Cupe chceme vyhrať aj šiestu ligu.
Veľkú radosť mi spravilo aj víťazstvo v superlige v malom futbale. Nitra predtým nepostúpila zo skupiny, ale Peťo Peciar s Braňom Adámkom dali dokopy skvelý tím a všetko sme vyhrali. Počul som reči, že sme hrali škaredý futbal, áno, mali sme šťastie, ale my sme najviac gólov dali a najmenej dostali! Vždy som sa vedel postaviť, a to je v malom futbale 80 percent úspechu.
Grebáčove trofeje
TÍMOVÉ: Superliga v malom futbale, Campri Cup, Moget Cup, 2. liga U19 ZsFZ, TOP liga Nitra (2x), Vrábeľská miniliga atď.
INDIVIDUÁLNE: Najlepší hráč Moget Cupu, najlepší strelec Superligy v malom futbale, najlepší strelec 2. ligy U19 ZsFZ atď, člen Jedenástky roka 2018 ObFZ Nitra.
Dávaš more gólov, ale iba v dvoch posledných ligách. Prečo si nespravil väčšiu kariéru?
Ako malý som vo Vrábľoch hrával za dorast a aj za mužov tretiu ligu, nie raz sa stalo, že som mal zápas v sobotu, v nedeľu aj v utorok. Za áčko to bolo až do môjho menšieho konfliktu s trénerom Lacom Molnárom, keď som si v arogantnom podtóne vypýtal na halovky (úsmev).
