Šalianska ženská hádzaná sa radí už dlhé roky nielen k slovenskej a československej špičke. Vznikla v roku 1943 a od roku 1952 pravidelne účinkuje v najvyššej hádzanárskej súťaži. Najmä vďaka 10 štartom v Lige majstrov, 2 štartom v Pohári víťazov pohárov, 9 ročníkom účasti v Pohári EHF (pozn.: dvakrát sa prebojovala do semifinále) a jednému štartu vo Vyzývacom pohári EHF vedia aj na európskom kontinente, kde pôsobí HK Slovan Duslo Šaľa, kde je šalianska hádzanárska hala a aká atmosféra v nej vládne.
Pri takejto bohatej histórii, popretkávanej úspechmi, je jasné, že desiatky hráčok klubu obliekli aj reprezentačný dres, či prestúpili do kvalitných európskych tímov.
Jednou z týchto nominantiek je tiež skúsená slovenská reprezentantka, kapitánka a opora šalianskeho hádzanárskeho kolektívu, 28-ročná krídelníčka Katarína Pócsíková.
V nedávnej ankete Slovenského hádzanárskeho zväzu za rok 2020 sa dokázala presadiť a získala primát pre najlepšie pravé krídlo v MOL lige.
V uplynulej sezóne bola s 84 gólmi druhou najlepšou strelkyňou Dusla, predstihla ju iba reprezentačná kolegyňa Natália Némethová.
Kedy ste zistili, že malá kožená lopta bude vaším osudom?
V detských rokoch ma bavili všetky kolektívne športy, ale zlom prišiel v momente, keď ma otec, bývalý aktívny futbalista, zobral do šalianskej športovej haly na hádzanú, ktorá je v Šali dominantným športom. Táto hra ma okamžite chytila za srdce nielen svojou pestrosťou a dynamikou, ale aj fantastickou atmosférou na zápase a drží sa ma pevno doposiaľ. Od začiatku môjho hádzanárskeho pôsobenia až dodnes nebol deň, kedy by som si povedala, že hádzaná ma nebaví. Aj preto to bola asi láska na prvý pohľad. (smiech)
Kto viedol vaše prvé hádzanárske kroky na palubovke?
Prvé písmená z hádzanárskej abecedy som sa učila pod vedením učiteľky Simony Takácsovej (pozn.: jej dcéra je úspešná atlétka) na ZŠ J. Bernoláka v Šali-Veči ako žiačka 5. triedy. Neskôr ma v žiackej kategórii viedli dlhoročný tréner mládeže Víťazoslav Kostka a Žofia Čemanová, bývalá opora šalianskeho Dusla, reprezentácie a úspešná trénerka.
Prišli úspechy, či už kolektívu alebo osobné už aj v tejto kategórii?
Je známe, že práca s mladými hádzanárskymi nádejami je v Šali na vysokej úrovni, ak nie najlepšia na Slovensku. Potvrdili sme to v kategórii žiačok, keď sme sa s trénerkou Čemanovou (pozn.: asistenta robil súčasný manažér HK Duslo Rudolf Petrikovič) stali po víťazstve v krajskej súťaži aj majstrom Slovenska. Zo známejších hráčok so mnou hrali Stanislava Kellner, Zuzana Bachratá, Renáta Bariová či Klaudia Darázsová. Rovnako ma teší aj bronz v kategórii starších dorasteniek s trénerkou Ivanou Bahýlovou a v bránke so Zuzanou Haladíkovou (pozn.: v súčasnosti chytá v Olomouci). Kolektívnych úspechov bolo veľa. Byť najlepšou strelkyňou či hráčkou síce teší, ale veľký podiel na osobnom úspechu má vždy kolektív a spoluhráčky.
V tomto období prišla aj pozvánka do reprezentácie?
Dobré výkony v doraste vyústili až do nominácie v juniorke Slovenska, kde v tom čase hrali aj také osobnosti slovenskej hádzanej, akými sú Simona Szarková, Monika Rajnohová alebo Mária Holešová. Bohužiaľ, roztrhnuté väzy v kolene mi umožnili odohrať za juniorskú reprezentáciu iba jeden kvalifikačný cyklus. V dorasteneckej kategórii som však začala veriť tomu, že by som sa hádzanej mohla venovať vážnejšie aj naďalej.
Ďalej sa dočítate aj toto:
* ako si spomína na začiatky medzi ženami Dusla a kto vtedy hral na jej poste
* ktoré seniorské úspechy si najviac cení
* kto je jej dlhoročný priateľ, koľko rokov sú už spolu a či sa chystá hádzanárska svadba
* ako hodnotí uplynulý ročník MOL ligy
* ako vníma svoj úspech v ankete a komu zaň ďakuje
* či dostala ponuky na zmenu dresu a ako na ne zareagovala
* s ktorou spoluhráčkou si užíva najviac zábavy
* ktorému trénerovi v Šali priniesli na tréning nezvyčajný predmet a prečo
* aké prvoaprílové žartíky vyviedli trénerovi a manažérovi
* čo očakáva od novej sezóny
