Legenda ViOnu v T. Mlyňanoch, Rácove „konečne“, Babocký má nástupcu

A to sú kulturisti či futbalisti? – pýtala sa predvčerom vyše stovka divákov v Tesárskych Mlyňanoch vidiac Juraja Homolu a Patrika Zaťka. „Cé“ je správne, lebo ako valibuci hostí zdvíhajú činky, tak dobre aj pália do lopty.

Lenže futbal vo Velčiciach sa už mal aj lepšie ako teraz... Partia obetavého šéfa klubu Jána Dekana sa zozbierala v úctyhodných šestnástich, mala aj šance, opticky to dlho nevyzeralo na žiadnych 1:5, ale napokon sa ubehala na ihrisku-letisku, o päť metrov dlhšom a o dva širšom než normy Ligy majstrov.

Fotogaléria: T. Mlyňany - Velčice (autor: Martin Kilian ml.) (46 fotografií)

Naopak, Tesárske Mlyňany ovládli klasiku 7. ligy C šikovnými protiútokmi, keď najkrajší gól exportným „vinklom“ strelil Filip Ivanička, ale ten svoj úplne prvý seniorský trafil Marek Rác, a to až v siedmej sezóne!

„Chcel som to dať po zemi k tyčke, nejako mi to vyletelo hore,“ rehotal sa „Hrdza“, ako volajú pracovitého pravého obrancu, a slová sa z neho vliekli sťa z chlpatej deky.

„Súper bol ťažký a tvrdý, ale na výborne nachystanom ihrisku sme vyhrali, takže spokojnosť. Určite sme boli lepší o tie štyri góly. Radi by sme v sezóne urobili úspech,“ rozprával Rác, po góle si v duchu zakričal „konečne“ a obratom ho s venovaním poslal priateľke Silvii.

Keď si domáci v „kolečku“ zatancovali do svojej víťaznej pesničky o „chlapcoch z arboréta“, ich novopečený kouč Ján Kocian mal iba dobrú náladu.

„Bol to môj tretí zápas s tímom a mám pocit, že je to stále lepšie. Výkony majú stúpajúcu tendenciu, chalani robia pokroky, vidno, že majú natrénované. Hlavne chceme hrať dobrý futbal a tešiť divákov, nemáme prehnané ciele,“ hovoril historicky najlepší strelec FC ViOn, ktorý po anabáze v Topoľčiankach nemal chuť do trénovania, ale ikona Tesárskych Mlynian ho napokon ukecala.

A pod tým pojmom snáď ani nemôžeme myslieť nikoho iného ako Stanislava Babockého, okrem hosťovania v Beladiciach (2011/12) celý život verného rodnej dedinke a lídra ŠK na ihrisku i mimo neho.

„Už by som chcel mať nástupcu,“ rehotal sa 35-ročný stredopoliar s najmenšou posilou na rukách: synčekom Matúškom, ktorý sa nie a nie usmiať, ale ako zazrel loptu, hneď to šlo... Po tatovi!