Starostka Bábu KATARÍNA MEGO TÖRÖKOVÁ, toho spolu s poslancami za necelé tri roky stihla požehnane.
V zeleni učupená tisícová obec sa hýbe vpred. Rodiny v nej nájdu pokoj i dobrú dostupnosť do mesta, navyše dýcha životom. Koncom júla sa spojila na tradičnom jarmoku, slávou bol aj pohárový zápas miestnych futbalistov proti FC Nitra pred 800 divákmi, ktorý okrem bojovného výkonu domácich (0:1) korunovala aj výborná miestna organizácia parkovania či občerstvenia.
Preto sme našli hneď niekoľko tém na výživný rozhovor.
Bol to veľký futbalový večer pre Báb – vaši amatéri z piatej ligy do posledných sekúnd trápili veľkého favorita z Nitry. Ako ste prežívali prestížny zápas 1. kola Slovnaft Cupu?– spýtali sme sa starostky Bábu Kataríny Mego Törökovej
Nie každému sa podarí privítať Nitru. Chlapcom som verila a tvrdila, že bude remíza alebo prehráme o gól, čo sa aj potvrdilo. Podali úžasný výkon, za čo im patrí obrovská vďaka, lebo niektorí prišli na ihrisko priamo z práce.
Pošťastilo sa mi vidieť iba prvý polčas, pretože som nášho „Gottisa“, ako voláme Miška Gottwalda, viezla do nemocnice so zlomenou rukou. Počas čakania na vyšetrenie sme zápas pozerali online. Ľudia na pohotovosti z nás museli mať zmiešané pocity, keď sme kričali „nó, ideš, jáj, škoda“... (smiech) Bolo to zábavno-smutné.
Báb je etalónom kvality v 5. lige Stred, v súťaži pritom patrí k najmenším obciam. Aký je postoj obce ku ŠK?
Hrať krásnu piatu ligu je určite veľkou reklamou pre našu obec. Obecné zastupiteľstvo a ja sama sa snažíme maximálne vychádzať klubu v ústrety. V tento rok nám odišli dvaja veľkí sponzori, ale určite sa nevzdáme a nájdeme spôsob, ako pomôcť.
Chodila som na naše zápasy, keď som ešte nebola starostkou, a budem na každom našom zápase, pokiaľ mi to čas dovolí. A nielen preto, že chodím podporiť môjho syna, ale hlavne preto, že chlapci si zaslúžia našu pozornosť a podporu. Avšak môj manžel teraz hrá za Pusté Sady, tak to budem musieť striedať a občas pozrieť aj jeho zápasy.
Dedina sa nespojila iba na veľkom zápase. Vydaril sa aj tradičný jarmok, však?
Tradičný Bábsky jarmok sa u nás tradoval od roku 1788 a vždy 31. júla na Ignáca. V tento rok sme ho spojili s oslavami obce, keďže oslavujeme 865. výročie prvej písomnej zmienky uloženej v archíve Ostrihomskej kapituly.
Jarmok sme obnovili predvlani, teraz sme zažili druhý ročník, lebo vlani sme z dôvodu pandémie nemohli zorganizovať žiadne podujatia. Vyšlo nám to na jednotku, viacerí občania alebo kolegovia-starostovia povedali, že to bol výnimočný deň.
Mali sme bohatý kultúrny program, predstavili sa domáce súbory FS Bábčanka, Spevácka skupina Vrškanky a Vrškančatá, FS Furmani z Nitry, Divadielko svetielko, bubnová šou Maribondo strhla úplne všetkých, kapela Sokoly z relácie Všetko čo mám rád urobila skvelú atmosféru a nakoniec to bola kapela Duchoňovci, s ktorými si ľudia mohli zaspievať a zatancovať na hity Karola Duchoňa. Okrem toho boli sprievodné akcie, napríklad jazda traktorbusom, skákacie hrady, maľovanie na tvár... Vyzdvihnúť treba skvelú spoluprácu s našimi spolkami ŠK, DHZ a poľovníkmi, ktorí nám pomohli s občerstvením.
Bol to skrátka nádherný deň a večer. Účasť prekonala očakávania. Ja osobne sa teším na ďalší ročník.
Aké sú ďalšie plány obce v najbližšom období? A v dlhodobom horizonte?
Z dotácií sme toho v posledných dvoch rokoch veľa nedostali a z vlastných zdrojov toho nedokážeme veľa vybudovať. Napriek tomu máme rozrobených veľa projektov.
Pracujeme na novom územnom pláne, ktorý by mal byť hotový koncom roka alebo v polovici budúceho. Našou prioritou je vybudovanie úpravne vody, projekt máme spracovaný, čakáme na všetky vyjadrenia a požiadame o stavebné povolenie. Vypracovaných máme viacero projektov, napríklad rekonštrukciu kultúrneho domu, prístavbu materskej školy, zateplenie obecného úradu. Teraz pracujeme na rekonštrukcii hasičskej zbrojnice a obstarávali sme ďalšiu techniku do obce, aby sme mohli pracovať sami a neplatiť externe za služby.
Našich plánov a vízií máme viac než dosť. Dúfam, že sa nám ich všetky podarí zrealizovať.
Čo z vašej uplynulej práce by ste radi vyzdvihli?
Podarilo sa nám zatepliť základnú školu, na ktorú sme dostali dotáciu z environmentálneho fondu. Zrekonštruovali sme dom smútku a exteriér materskej školy. Zaobstarali sme techniku do obce, otvorili veľkú predajňu COOP Jednota, vďaka softvéru ELWIS sme očipovali nádoby s komunálnym odpadom a presne vieme, ktorá domácnosť ako separuje. Veľmi sa tešíme, že sa nám podarilo za posledný polrok znížiť množstvo komunálneho odpadu a zvýšiť úroveň vytriedenia odpadov. Za najväčší úspech považujem skolaudovanie vody v časti Alexandrov dvor, pretože sme na tom pracovali tri roky. Postupne vymieňame verejné osvetlenie, verím, že sa nám ho podarí vymeniť v celej obci a taktiež doplniť tam, kde chýba.
Ako som už spomínala, stále nám ostáva veľa projektov. Rada by som ich dotiahla do úspešného konca, či sa to podarí, rozhodnú naši občania. Po územnom pláne by sme sa chceli pustiť do výstavby obecných bytov a veľmi dôležitou témou je pre nás aj kanalizácia. V spolupráci s poslancami spravíme maximum, aby sa nám to podarilo.
Ako povedal Maxim Gorkij: „Keď je práca potešením, vtedy je aj život šťastím.“
Tento rozhovor vznikol vďaka marketingovej spolupráci Obce Báb a MY Nitrianskych novín.
Autor: KIJ
