Rozhovor vyšiel aj vďaka podpore týchto partnerov MY Nitrianskych novín: PP Invest, Obec Golianovo, Allmont, Pizza Golianovo, SOS Team, Anta Cast.
Desiatka, šedivá ofina, šľacha za šľachou, na kopačke prehľad, v hlave malý futbalový počítač, ale i nervy, ak ktosi ublížil jeho chlapcom. Otvorte si hociktoré noviny z rokov 1995 až 2021 a v zostave Golianova nájdete jeho meno. Aj Totti hral za AS Rím menej než „Dedo“ za svoju rodnú dedinu.
ĽUDOVÍT ČERNÝ (46) si do stredu poľa vychoval nástupcu, a tak to po tridsiatich sezónach s futbalom zabalil. A veruže to bola jazda!
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Na čo je Ľudovít Černý najpyšnejší
- Prečo nikdy neprestúpil, kam mohol a za koľko na zápas
- Prečo nikdy nezobral za futbal ani cent
- Prečo sa na prvý zápas za mužov ani len neprezliekol
- Ako je možné, že celú kariéru zvládol bez vážnych zranení a nadváhy
- Aké boli zápasy s bratrancom Miroslavom, ikonou Lapáša
- Ako s Golianovom dokázal poraziť Nitru B a ktorý zápas označil za najpamätnejší
- Prečo si je neistý futbalovým spájaním dedín
- Čo o chýrnom útoku Golianova s Černým písali Nitrianske noviny v roku 1999 (prefotený historický článok)
- Koho vybral najlepším spoluhráčom, protihráčom, trénerom a rozhodcom
- Čo o Černom povedali golianovské osobnosti P. Šlosár, Ľ. Kolárik, P. Gugh a M. Bradáč
Prečo ste kariéru nepotiahli do päťdesiatky?
Pandémia ma zabrzdila, nebyť nej, ešte by som hral, možno veru aj do päťdesiatky. Nepribral som, to nie, od vojny si držím 77 kilogramov, ale vypadol som z cviku. Keď som hrával, vždy som najviac nabehal – len sa spýtajte starých fanúšikov – ale teraz to už nie je ono. Keď na 20-ročných vidím, že sú po chvíľke tréningu zadýchaní, čo môžem ja v štyridsiatich šiestich? Navyše ma bolia kolená a mám kŕčové žily.
Za to, že som vydržal na ihrisku tak dlho, patrí veľké ďakujem aj mojej manželke.
Celý zaujímavý rozhovor
nájdete aj na dvojstrane aktuálnych MY Nitrianskych novín
Neláme vás to späť na ihrisko?
Čoby nie! Nedávno sme v Čechynciach vyhrali 2:1 a takmer som prišiel o hrdlo. Vždy som bol búrlivák, zastal sa svojich. Z lavičky ma to ťahalo pomôcť chalanom, ale už nie, už si nezahrám. Maroš Farkaš ma volá do starých pánov Vrábeľ, ale „zašúľam“ si už len tu, v Golianove, na malé bránky s našimi veteránmi.
Ľudovít Černý a kapitánska páska - to vždy šlo ku sebe. (zdroj: Martin Kilian ml.)Aké bolo vaše detstvo s futbalom?
Začal som hrať až od dorastu, žiaci neboli, akurát sme bicyklom chodili na školské turnaje do Čeľadíc, Pohraníc a Vinodola. Takmer každý chlapec z triedy si kopával na ihrisku, vždy po škole bolo plné. Ako kopačky sme nosili staré gumotextilky a lopty boli v celom klube iba tri! Na tréningu sme stávali za bránou a bili sa, kto ju chytí. V doraste sme si lajnovali, naťahovali sito a ani nám nenapadlo za to niečo pýtať.
Akí matadori boli v šatni Golianova, keď ste do nej prvýkrát vkročili?
