Baviť sa dnes o nitrianskom futbale? Brzda každej dobrej debaty. Ako politika. Ani s tým nezačínaj, škoda reči, „haltujú“ sa medzi sebou kamaráti.
Lebo ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, sa bez hanby tvári, že ľúbi. Srdciar plače doma odstrčený a tí, čo si nikdy nepriznajú chyby, tí sú tam teraz páni, teraz...
Kto by inde doniesol deväť cudzincov, hoci je dávno známe, že nastúpiť môžu iba štyria, v sekunde by letel, ale tu vlastne nikoho ani nešokuje, že sa aj tak ešte mocou vystatuje.
Ešte donedávna pritom platilo, že ten, o ktorom nikto nikdy nepočul, ako posila sedí v hľadisku a ten, čo by klubu dal všetko, bez zmluvy zadarmo maká na ihrisku.
Kar má čochvíľa rok a cez tento fakt nejde vlak – vlani tretie miesto v prvej lige, dnes deviate v tretej lige (aj z neho sa možno bude vypadávať!) a strachy s dedinami. A kdeže, v tom sú oni nevinne, to všetko „prehnitý SFZ“, to sú ich slová, to je ich zásterka, na všetko sa vždy nejaká nájde a ten pocit v zrkadle už predsa nejako zájde!
Dali by sa vyťahovať exekúcie či arogantné esemesky a nahrávky, dala by sa vkuse hádzať špina, dalo by sa správať ako vy, ale stojíte nám, unaveným, ešte vôbec za to?
Nestojíte.
My vašu hru hrať nebudeme.
Pozrite sa radšej na štadión, na tých zopár ľudí, čo sa už poznáme po mene, čo nás toľko príde na hocijakú dedinu – to je vaša vizitka, to je stav, kam ste Nitru dostali. S klubom žijeme, hoc nás dookola klame, roky sme tam boli, vždy tam budeme a jedno nech sa teše do dreva – nám ochranku netreba.
Darmo vás zožierať ďalšou kritikou. Príde deň, keď sa zožeriete sami.
