V Sparte s Řepkom, v šprinte s medailou. Patu ťahá ligový stovkár

Článok vznikol vďaka partnerskej spolupráci FC Pata a MY Nitrianskych novín. Nájdete ho aj v 16-stranovom magazíne "Zápas storočia" v deň pohárového duelu s Trnavou.

Písal sa 5. september 2021 a futbalisti Paty v šlágri IV. ligy hostili Dvory nad Žitavou. Oba tímy mali v tabuľke rovnaký počet bodov a z prejavu hostí bolo jasné, že na hodový zápas neprišli iba brániť. Hoci od 9. minúty prehrávali 0:1, naďalej neskladali zbrane. Naopak - kládli čoraz väčší odpor a Paťania museli čo najskôr pridať poistku, ak nechceli o svoj náskok prísť. Desať minút pred koncom ich súper vybojoval roh. Napätie v hľadisku by sa dalo krájať. Všetky oči v hľadiska sa upierali na domáceho útočníka s číslom 9. Bol to práve on, do ktorého vkladali všetky ofenzívne nádeje. Róbert Valenta – hráč, ktorý síce vrcholovú kariéru skončil, na športových kvalitách však ani naďalej netratí. Po návrate z prvej ligy je kľúčovým hráčom Paty práve on.

Ak ste si mysleli, že ste o jeho futbalovej dráhe ste vedeli všetko, tak ste na omyle. Pozorne čítajte.

Na súpiske s Makom

Prvé futbalové kroky začal robiť v rodnej obci. Medzi žiačikmi vynikal. V trinástich ho otec prihlásil do akadémie Nitry, kde sa ho ujal tréner Adolf Višňovský. V novom tíme sa Valentovi od začiatku výrazne darilo. Absolvoval s ním viacero zahraničných turnajov, medzi inými prestížny Nike Cup, kde mu raz dokonca pomohol vyradiť Sporting Lisabon.

„V Nitre ma odjakživa viedli skvelí tréneri. Najlepším z nich bol pán Barborík, ktorý mi odovzdával množstvo cenných rád,“ hovorí s uznaním Robo.

V pätnástich ho dokonca zavolali do reprezentácie. A treba dodať, že tam nebýval iba do počtu. Práve naopak – stabilnými výkonmi to dotiahol až do dvadsaťjednotky. Len tak mimochodom, k jeho spoluhráčom v národnom drese patril aj istý Róbert Mak.

Lidé města pražského

V sedemnástich sa rodák z Paty rozhodol, že pôjde skúsiť šťastie do sveta. A nie na hocijakú adresu – zamieril si to rovno do pražskej Sparty.

„Stretol som tu mnoho výborných futbalistov, ktorí majú za sebou bohatú a úspešnú kariéru. Patrili k nim povedzme Tomáš Řepka, Marek Matějovský (v Readingu si svojho času zahral Premier League, pozn. aut.) či bývalý reprezentant Erich Brabec,“ spomína Róbert na svojich slávnych spoluhráčov z Letnej.

V tom istom období v „rudom“ drese pôsobil aj Peter Grajciar, ktorý predtým v Nitre nazbieral vyše sto štartov. Valenta sa síce výraznejšie nepresadil, skúsenosti však okrem béčka zbieral aj na kvalitne obsadených turnajoch. Následne strávil istý čas na hosťovačkách v Brne a Příbrami.

V reprezentačnej „dvadsaťjednotke“ sa stretol aj s koučom Ivanom Galádom. „Spolu s Ľubošom Kolárom, ďalším hráčom FC, nás ako mladých chlapcov vytiahol do áčka,“ opisuje Valenta ich vzájomnú spoluprácu.

Návrat strateného syna

Ďalšie Róbertove kroky smerovali do Dunajskej Stredy. V jej drese však odohral len 158 minút. Po sezóne sa zbalil a posilnil Zlaté Moravce.

Najkrajší Robov moment v požitavskom klube? Bezpochyby ním je pamätný zápas v septembri 2014, keď ViOn na domácej pôde senzačne povalil Trnavu 2:1. Spolu s Valentom vtedy na súpiske figuroval Márius Charizopulos, jeho budúci spoluhráč v drese Nitry a kmeňový hráč čermánskeho FK. ViOn s nimi v zostave urval bod s Ružomberkom i DAC, presvedčivo zdolal Košice na ich vlastnej pôde, doma ich dokonca prevýšil rozdielom triedy, po sezóne však obaja zamierili späť do rodného mesta.

Predsezónny cieľ klubu znel jasne: vrátiť sa tam, kam patrí, teda späť do najvyššej súťaže. Splniť ho sa im podarilo až o rok neskôr. Za úspechom Nitry nestál nik iný než staronový tréner Galád, ktorý s ňou už do prvej ligy v minulosti raz postúpil.

Keď Nitra viedla ligu

„Znovuzrodení – Nitra, to sme my!“ nieslo sa štadiónom na Sihoti, beznádejne zaplneným do posledného schodíka. Jeho návštevná kapacita bola prekročená najmenej o dve tisícky, keď bielomodrí v 6. kole Fortuna ligy hostili Dunajskú Stredu. Pamätný obrat Nitričky, ktorá ešte do polčasu prehrávala 0:1, zariadil žolík Charizopulos – najskôr center od autovej čiary posadil na hlavu Balaja, aby v záverečnej desaťminútovke sám rozoznel gólový hlahol. Keď po rohu z prvej prestrelil všetko, čo mu stálo v ceste, štadiónom otriasol výbuch futbalovej eufórie. Keby niekto chcel zmerať jej hodnoty seizmografom, jeho kyvadlo by zrejme kmitalo ešte teraz. Hrdina s číslom 66 v polčasovej prestávke striedal práve Valentu.

„Na kolektív som mal šťastie všade, na Galádov tím však spomínam najradšej,“ má Róbert jasno aj po rokoch. Po návrate do Fortuna ligy ju so spoluhráčmi vzal útokom – na domácej pôde sfúkli Žilinu i ViOn, ligu dokonca viedli, a to s menami ako Kóňa, Hroššo, Križan, Šimončič, Balaj či Fábry.

Medaila za majstrovstiev Slovenska

V roku 2019 rady Nitry natrvalo opustil i Robo, keď futbalové Slovensko prekvapil rozhodnutím vymeniť prvú ligu za piatu. Rýchlonohý útočník, ktorý v žiackom veku získal medailu na halových majstrovstvách Slovenska v šprinte, mal v tom čase iba dvadsaťdeväť.

„Mojou prioritou vždy bolo, aby ma futbal napĺňal,“ vysvetľuje hráč, ktorého poznávacím znamením bola deviatka na drese. „Keď som mal pocit, že prišiel čas ukončiť vrcholovú kariéru, urobil som tak dobrovoľne a bez nátlaku. Svoje rozhodnutie neľutujem, horšie by bolo, keby mi kariéru ukončilo zranenie a s futbalom by som musel skončiť zo dňa na deň.“

V akom odbore sa Valenta uplatnil po odchode z veľkého futbalu?

„Keď chcete pôsobiť vo vrcholovom športe, musíte pamätať aj na zadné vrátka, zabezpečiť si budúcnosť. Môj otec má firmu zameranú na klampiarske práce, venuje sa im od deväťdesiatych rokov. Jeho remeslu som sa neskôr začal učiť aj ja, pracujeme tu spolu s mojím švagrom.“

Dve sezóny, dva postupy

K najkrajšiemu športu nemá ďaleko ani Valentov otec. K futbalu svojho potomka nielen priviedol – v minulosti bol sám aktívnym hráčom. Celú kariéru strávil v Pate, kde klubové farby hájil od žiackeho až po seniorský tím. Časom sa stal trénerom a neskôr funkcionárom.

Róberta koučovanie neťahalo, na trénerskej lavičke však istý čas predsa len strávil. V uplynulej dekáde pôsobil práve v prvom mužstve Paty. A treba dodať, že veľmi úspešne.

„Nebol som v tíme oficiálne zapísaný ako tréner, viedol som však jeho zápasy i tréningy. V priebehu dvoch sezón sme z poslednej súťaže postúpili až do piatej ligy,“ spomína Valenta na majstrovské oslavy.

Tie ho však v rovnakej sezóne čakali aj pod Zoborom – Nitra slávila návrat do prvej ligy a jemu na trénerské povinnosti viac neostal čas.

Prorok vo svojej vlasti

Odchodom však rozhodne nepovedal posledné slovo. Po návrate do materského klubu v roku 2019 opäť naštartoval gólostroj – v jeho drese odvtedy stihol viac než štyridsať zásahov. Po zápasoch si zárezy na pažbe nerobí nožom, ale rovno vidličkou. Vydrží mu skvelá fazóna aj naďalej?

„Neprišiel som sem preto, aby som si niečo dokazoval,“ odpovedá skromne najlepší strelec tímu. „Určite som rád, že moje góly pomáhajú k víťazstvám. V prvom rade som však hrdý, že mám možnosť opäť hrať za svoju obec. Máme skvelý kolektív, s ktorým trojfázovo trénujem a pravidelne sa udržiavam vo forme. Po fyzickej stránke sa cítim dobre, zranenia sa mi vyhýbajú a dúfam, že to tak ostane aj naďalej.“

Čo by s chcel s Patou dosiahnuť v tejto sezóne?

„Nezvykneme si dávať veľkohubé ciele,“ váži slová Robo, ktorý v kariére nazbieral cez stovku ligových štartov na Slovensku i v Česku. „Snažíme sa hrať o popredné priečky, no nejde nám o postup ani konkrétne umiestnenie. Chceme si hlavne udržať skvelú partiu, ktorá bude hrou baviť divákov i seba, čo sa nám momentálne darí.“

Budú písať históriu klubu

Vyhliadky tímu v novej sezóne však rozhodne nie sú márne. Kolektív si príkladne rozumie v kabíne i na ihrisku, technicky vybavených mladíkov dopĺňajú skúsení hráči. Valenta nie je jediným, kto kopačky súťažne obúval v Nitre. Kus mladosti pod Zoborom strávili Dávid Vaško, Vojtech Pilo, Boris Buranský či Adam Bartoň.

Hoci je však Nitra pojmom, v Pate sa odjakživa fandilo Spartaku Trnava. Práve v tejto sezóne slávny klub vyzvú na vlastnom štadióne. Po prvýkrát v celej svojej histórii!

„Bude to prestížny zápas,“ je si vedomý Robo. „Nie je tajomstvom, že fanklub Spartak má u nás početnú základňu. Veľa ľudí z Paty chodí na Trnavu od detstva, láska k „červeno-čírnym“ sa traduje z otca na syna.“

Priznáva však, že jeho tím sa na výnimočný zážitok nesmierne teší: „Proti Trnave som v minulosti hrával pravidelne, pre chlapcov to však bude životný zápas. So súperom tohto rangu sa mnohí z nich stretnú po prvý a možno aj posledný raz.“

Keď vám dá gól reprezentant

Pata už raz v minulosti ligového súpera hostila. V roku 2016 privítala v pohárovom zápase Michalovce, za ktoré skóroval aj Martin Koscelník, ktorý sa v minulom týždni prekrásne trafil za Slovensko proti Cypru.

Historický míľnik v dejinách klubu vtedy napäto sledovalo tisícdvesto divákov. O početné návštevy nemajú v Pate núdzu ani v súčasnosti. Na domáci hodový duel s Dvormi nad Žitavou bolo zvedavých hneď sedem stoviek ľudí. Koľko ich asi príde na duel proti Spartaku? Na tú pamätnú bitku, o ktorej budú domáci hráči rozprávať ešte aj svojim vnúčatám?

„Lístky už sú v predaji, je však ťažké odhadnúť, koľko divákov k nám príde,“ uvažuje nahlas Valenta. „Trnava je predsa len iný káder než Michalovce, zvlášť, keď berieme do úvahy, akým atraktívnym súperom pre miestnych divákov je.“

To, aká návšteva v Pate na zápas storočia príde, netuší zatiaľ nik. Isté je len jedno. Domáci káder v ňom atraktívnemu súperovi nič nedaruje.

Neuhnúť v boji pred nikým

Písal sa 5. september 2021 a Pata v domácom súboji s Dvormi nad Žitavou viedla 1:0. Hostia zvyšovali tlak, nepríjemne hrýzli a desať minút pred koncom sa im podarilo získať roh. Napätie v hľadisku by ste mohli krájať. Oči všetkých divákov sa upreli na domáceho kapitána. Ten po nedôraznom centri zachytil odkop obrancu a vyrazil s loptou do brejku. Dôraznou kľučkou v strede poľa sa zbavil trojice hráčov a v nájazde obišiel aj gólmana. Diváci na tribúne stuhli v očakávaní. Pokúsi sa zakončiť z ostrého uhla? Alebo sa pokúsi dostať bližšie k bráne? Útočník s číslom 9 sa na pološancu nezlakomil. Zodvihol hlavu a prihrávkou našiel spoluhráča, ktorý loptu pohodlne doťukol do prázdnej brány. Domáca tribúna prepukla v nadšený jasot.

V tej chvíli vedeli, že Robo Valenta ich tímu zariadil ďalšie tri body. Opäť všetkým dokázal, že na to stále má.

Že je stále nepoddajným, zarputilým hráčom, ktorý v zápale boja neodtiahne nohu pred nikým.

Pred nikým – ani pred Spartakom Trnava.