Článok vznikol vďaka partnerskej spolupráci FC Pata a MY Nitrianskych novín. Nájdete ho aj v 16-stranovom magazíne "Zápas storočia" v deň pohárového duelu s Trnavou.
Čo sa gólov za Patu nastrieľal, čo rokov doma i v Nitre „nafunkcionárčil“, čo veľkých zápasov pozažíval... Predsa sa MARIÁN VALENTA (60) nevie dočkať, keď v utorok odbije šestnástu hodinu a pätnástu minútu.
Rodnému klubu pomáha vyše tridsať rokov, ale dvetisíc ľudí na futbale ešte nevidel, preto si v očakávaní historického zápasu so Spartakom kúpi lístok a potleskom poženie syna Róberta Valentu či zaťa Marcela Súkenníka v ústrety momentov, aké v Pate nikdy neboli.
S Mariánom Valentom, s jedným z najväčších sponzorov miestneho FC, sme sa rozprávali o dobách minulých i súčasných.
Nezmazateľná futbalová kultúra
Do áčka Paty naskočil už v sedemnástich, lúčil sa v tridsiatich štyroch a miestni vám povedia, že dedina nikdy nemala lepšieho strelca. Dvadsaťgólové sezóny boli pre Mariána Valentu povinnosťou, rovnako ako láska k obci, preto vraj roztrhal i prestupové lístky do Slovana.
Mal sotva tridsať rokov, keď po revolúcii ostali na klube ležať kľúče od budovy. Zdvihol ich a dvakrát pomohol Pate vyštverať sa z poslednej ligy do štvrtej. Spočiatku ešte hrávala v ikonických dresoch „Astra Herák“ a futbal sa musel robiť doslova na kolene.
„Za šesťdesiat rokov života si nepamätám, že by v dedine bolo niečo iné ako futbal, krčma a kostol. Nič iné tu nikdy ani nebude. Sem patríme. Toto je naša kultúra! Nie akási skalolezecká stena alebo florbal... Kam som sa pohol, tam celý týždeň sa rozprávalo o futbale. Môj triedny učiteľ chodil na každý tréning. Klub o rok oslavuje osemdesiatku. Tú tradíciu nám nik nevezme,“ vyhlásil Marián Valenta.
Zahanbení Rusi v Pate
V pamäti vylovil historku spred azda dvadsiatich rokov, keď do Paty na prípravný zápas zavítalo béčko Spartaka Moskva, ktoré práve končilo sústredenie v Šali.
„Rusi dali Seredi štrnásť gólov a nejakému trnavskému mužstvu už sedemnásť. My sme s nimi hrali deň po našom súťažnom zápase. Chalani prišli do šatne ešte v montérkach zo záhrad. Spartak Moskva u nás vyhral iba 1:0 a my sme v 87. minúte nedali penaltu. Trénerovi súpera, predtým viedol reprezentáciu niektorej africkej krajiny, som vysvetľoval hierarchiu súťaží a hovoril, že my hráme v poradí piatu ligu. On na odpoveď nechal hráčov sedieť v autobuse, pečené prasa, ktoré mali v kufri, dal nám do šatne, kartóny vodky tiež a Rusi vyšli z autobusu iba na toaletu. Takto to bolo do piatej rána,“ spomína s úsmevom Marián Valenta.
Na hody došlo pivo
V Pate futbalová tradícia nehynie, v dedinke spred hraníc Nitrianskeho kraja sa niektoré veci stále nemenia.
„Máme jednu obrovskú výhodu – naši občania sú obrovskí futbaloví zanietenci. V piatej lige Stred sme mali historicky najvyššie návštevy, na jar štyrikrát prišlo sedemsto platiacich divákov. Nie je problém, aby na hody prišlo tisíc ľudí a aby v 70. minúte už nebolo pivo. Aj von s nami všade chodí aspoň dvesto ľudí. Futbal robíme práve pre mimoriadnu odozvu fanúšikov,“ prezradil.
Želá si oslavu futbalu
Marián Valenta bol 18 rokov funkcionárom FC Nitra, preto ho nezdvihne zo sedačky, ak Trnava skóruje. Rozhodne ale pozná pocity „Patanov“ pred utorkovým pohárom so Spartakom.
„Je to jednoznačne najväčší zápas našej futbalovej histórie. To nie sú hody ani priateľský zápas, aby si s Trnavou hral o body, musíš sa niekam dostať. V dedine takmer všetci fandia Spartaku, v zasadačke sú aj obrusy červeno-čierne, bude to historická udalosť, aká možno ďalších päťdesiat rokov nepríde. Fanúšikovia Spartaka a Paty sú veľakrát tí istí ľudia, v utorok sa musia akoby rozpoliť. Náboj teda bude na tribúne aj na ihrisku, som presvedčený o tom, že naši hráči pôjdu za hranicu možností a na ihrisku nechajú celé srdce. Motivovať ich nie je treba, za odmenu dostali dva lístky pre rodičov. Som rád, že naši starší občania, ktorým zdravie nedovoľuje chodiť na futbal do Trnavy, uvidia svoje mužstvo doma a na vlastné oči. Želám si, aby to bola oslava futbalu,“ pozýva na jedinečný zápas.
Nikto im neverí
Marián Valenta po predlanskom konci v FC Nitra venúva čas svojej srdcovke, v Pate patrí ku najväčším sponzorom miestneho štvrtoligového klubu.
„Keď sa vonku rozprávame s funkcionármi súpera, nikto nám neverí, v akých skromných podmienkach fungujeme. Chvalabohu za mojich kamarátov, ktorí podnikajú a korunou pomôžu futbalu. Našim heslom je nesľubovať veľa, ale dať dohodnuté. Ukazujeme, že sa to dá robiť aj pri minimálnej podpore obce a bez veľkých peňazí. Objem financií nie je priamo úmerný kvalite, keď nevieš robiť futbal, nepôjde ti to ani s veľkými investíciami. Ľudia v Pate robia futbal na 130 percent svojich možností a robia ho dobre, inak by som im nepomáhal,“ pridal Marián Valenta.
Autor: KIJ
