Článok vznikol vďaka partnerskej spolupráci FC Pata a MY Nitrianskych novín. Nájdete ho aj v 16-stranovom magazíne "Zápas storočia" v deň pohárového duelu s Trnavou.
Jablko nepadlo ďaleko od stromu. Otec MONIKY ČAMBÁLIKOVEJ bol starostom Paty vyše tridsať rokov, a tak sa nik nedivil, keď sa vyštudovaná právnička pred troma rokmi presadila vo voľbách do obecného zastupiteľstva.
Hoci futbalu neholduje, ďaleko od neho neujde, jej životným partnerom je totiž bývalý brankár miestneho klubu.
S aktívnou patanskou poslankyňou sme pred historickým zápasom FC Pata proti Trnave prebrali viaceré zaujímavé témy.
Váš otec Milan Čambálik bol starostom Paty vyše 30 rokov. Ako veľkú rolu zohral tento fakt pri vašom uvažovaní o kandidatúre do obecného zastupiteľstva?
S obcou a jej životom som žila odmalička – často som nevedela, či pod „my“ myslí otec našu rodinu alebo našu obec. Pre neho bola vždy Pata srdcovou záležitosťou. Ako malej mi to prišlo otravné, neskôr inšpiratívne. Pata je môj domov. Nadobudla som pocit, že jej niečo dlhujem a chcem dať. Rozhodla som sa preto obci ponúknuť moje skúsenosti a odborné kapacity.
Poslankyňou ste vo vašom prvom volebnom období. Čo sa vám za tú dobu podarilo presadiť?
Vedela som, do čoho idem, nemala som naivné očakávania, ani som nedávala žiadne predvolebné sľuby. Ako poslancovi sa vám môže v konečnom dôsledku podariť len to, o čom presvedčíte pána starostu ako štatutára obce. Máme pritom častejšie odlišné predstavy o prioritách samosprávy.
Čo tým máte namysli?
Ja vidím rolu obce v zabezpečení infraštruktúry a podmienok pre rozvoj občianskych aktivít. Žiaden človek nemôže mať záujem o všetky témy, ktoré ľudí zaujímajú, nemôže sa rovnako dobre vyznať vo futbale, stolnom tenise, dôchodcovskom spevokole či detskom tanečnom súbore. Podľa môjho názoru treba podporiť občianske združenia a aktivity, oceniť ich, vytvoriť im podmienky na samostatné fungovanie a nezasahovať do ich vnútornej organizácie.
Pán starosta vždy deklaroval ako jeho prioritu zlepšiť vzájomné vzťahy v obci a pozdvihnúť jej kultúru. Je to veľmi pekná ambícia. Osobne sa však obávam, že toto presahuje možnosti a reálne kompetencie starostu.
Najväčšiu reklamu zo všetkých obecných aktivít Pate robia futbalisti. Ako sledujete ich počínanie?
Z úspechov patanského futbalu sa teším rovnako ako z úspechov ostatných občanov Paty. Veľmi oceňujem, keď sa nájdu ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase bezodplatne robia niečo v prospech komunity. Každá dobrovoľnícka práca pre komunitu a pre obec si zaslúži podporu a ocenenie; lebo je nesmierne dôležitá pre rozvoj a budovanie občianskej spoločnosti.
Futbal neodmysliteľne patrí k Pate a je pekné, že mnoho hráčov, ktorí ako deti v klube vyrástli, sa doň ako dospelí vracajú – či už ako tréneri alebo organizačná sila. Občianska iniciatíva vo futbale je u nás dlhodobo úspešná a prechádza z generácie na generáciu. Aj na výsledkoch vidno, že futbal v Pate robia ľudia, ktorí mu rozumejú a ktorých baví.
Šušká sa o založení druhého-nového klubu v dedine. Je to podľa vás reálne?
Témou na viacerých obecných zastupiteľstvách bolo založenie akéhosi obecného športového klubu či zriadenie funkcie komisára pre šport. Založiť obecný klub je však z právneho hľadiska podľa mňa nerealizovateľné, z ekonomickej stránky nehospodárne a ekonomicky neudržateľné, a z pohľadu verejnej politiky demokratickej spoločnosti je takýto centralizmus neakceptovateľný. Myslím si, že by to bolo nefér aj z ľudskej stránky, pretože už tu je futbalový klub, ktorému sa darí a ktorý dobre funguje a ten by mal dostávať podporu. Obec má podľa mňa podporovať existujúcu občiansku iniciatívu, navyše úspešnú, a nie jej vytvárať „konkurenciu“ z verejných zdrojov, ktoré možno použiť účelnejšie inde – napr. na dobudovanie materskej škôlky, ktorá už kapacitne nepostačuje. Preto ani v žiadnom uznesení zastupiteľstva nebolo nič smerujúce k založeniu konkurenčného klubu nikdy odsúhlasené.
Ročná dotácia obce pre FC Pata je 9-tisíc eur. Je to podľa vás málo alebo veľa?
Poopravím vás – okrem 9-tisícovej dotácie sa obec stará aj o futbalový areál, ktorý je obecným majetkom. Takže tie náklady obce sú vyššie. Štadión ale aktuálne užívajú aj iné organizácie, napríklad hasiči, dokonca na ňom bola súkromná oslava, čo nebývalo zvykom. Častokrát je ale dôležitejšia podpora ľudská než podpora finančná – ocenenie ľudí a ich práce v zmysle povzbudenia, pochvaly, podpory aj inej ako finančnej. A niekedy úplne stačí nehádzať ľuďom – ktorí robia dobre a s pozitívnymi výsledkami to, čo robia – polená pod nohy, nedehonestovať ich a nespôsobovať im problémy namiesto pomoci. Ja osobne som zástanca ústretového prístupu verejnej správy a pomoci občanovi. Podľa mňa administratíva obecného úradu má byť nápomocná občianskym združeniam, poučiť ich o ich právach a povinnostiach a pomôcť im pri plnení ich povinností ako aj pri realizácii ich práv.
V utorok o 16.15 h sa v Pate koná zápas zápasov, na pohárové stretnutie príde zvučná Trnava. Ako vnímate nadchádzajúci prestížny duel?
Spartak je pre futbalistov Paty dlhodobo vzorom a akoby veľkým starším bratom. A ako sa malý brat teší, keď si s ním ten veľký brat príde zahrať, tak sa teraz tešíme aj my. Na patanskom futbale a jeho výsledkoch vidno, že ho robia ľudia, ktorí mu rozumejú a dokážu dosiahnuť vysoké méty.
Osobne futbal nie je mojou „srdcovkou“, ale podporujem FC Pata, lebo podporujem každú občiansku iniciatívu v dedine. Občiansky aktivizmus je totiž najdôležitejší pre budovanie a rozvoj modernej demokratickej spoločnosti a mal by byť podporovaný a oceňovaný. Preto týmto aspoň ja verejne vyslovujem poďakovanie FC Pata a jeho predstaviteľom za ich prácu pri rozvoji patanského futbalu a tým aj športového života v obci: „Klobúk dole, chlapi a len tak ďalej! Pata, do teho (úsmev)“
Autor: KIJ
