Celý mimoriadny rozhovor nájdete aj v aktuálnom vydaní MY Nitrianskych novín. Až na dvojstrane vyšiel aj vďaka našim partnerom ROBSON Autocentrum a ACT Nitra.
On je futbal a futbal je on.
Za vyše tretiny storočia azda nie je v Nitre futbalista, ktorý by ho nepoznal.
Vianočné tréningy s Demom, halové parády s Kotulom, turnaj s čarujúcim Muchom v Anglicku...
V hlave má počítač a v ňom príbehy svojich zverencov-reprezentantov. Všetky pozná. Naspamäť.
„Môj veľmi dobrý priateľ mi povedal, že ja som ani nemohol mať dom s trávnikom. Veď trávnika mám za celý život až-až a tak to malo byť!“ pousmial sa VLADIMÍR PUCHER.
„Toto je môj posledný rozhovor v živote, tak poďme na to,“ riekol čerstvý osemdesiatnik a spustil nezastaviteľný kolotoč futbalového rozprávania.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako sa pred 60 rokmi dostal do Nitry a ako mesto vtedy žilo futbalom
- Prečo bol vo vírivke s Masopustom
- Čo mu stoplo futbalovú kariéru
- Kto mu zmenil život
- Ako netradične raz vyhecoval Kóňu a M. Farkaša
- S ktorou partiou mal tréningy aj na Štedrý deň a čo v Zlíne vyviedla Karlíkova partia
- Ako pomohol Kotulovi a objavil Špaleka
- Čo mu vo futbale vadí a prečo nikdy nechcel trénovať mužov
- Ako komentuje pád FC Nitra
Bol to osud
Vladimír Pucher a Nitra, to k sebe pasuje už automaticky, ale nie všetci vedia, že do najkrajšieho mesta dorazil až v dvadsiatich rokoch.
„Asi to bolo dané – otec v roku 1935 hral v Nitre na Pribinovom pohári za Piešťany. A mojim bratrancom bol Miško Pucher, ktorého chcel aj Slovan, ale pre zranenie ho nevzal. Doktor Griesbach ho však v Nitre dal dokopy a stal sa tu legendou. Zlanárili sem aj mňa. Jednoducho osud,“ priznal rodák zo Svätého Jura, ktorý mal vždy vzory práve v otcovi a bratrancovi.
Po škole v Trnave ako 17-ročný pokračoval v štúdiu vo Valašskom Meziříčí, za ktoré odohral aj pár zápasov v hádzanej a hokeji. Najlepšie, samozrejme, vo futbale, bol súčasťou majstra Československa železničného vojska. Na rok už trénoval s druholigovými mužmi Spišskej Novej Vsi. Po vojne krátko hral za Pezinok, kam ho na niektoré tréningy zviezol federálny kanonier Božin Laskov a akonáhle tréner odpískal, mladík s partičkou už-už letel hrať hokej na do Bratislavy, otec mu do vlaku hodil korčule a domov sa vracal nadránom – to už dnešné deti nezažijú!
Bonusom rozhovoru
sú vyjadrenie Dema, Slováka, Karlíka, Oremusa, Marenčáka, Kanása, Paľa a Kotulu o Vladimírovi Pucherovi
