Zámeček na vyvýšenej sprašovej ostrohe je prístupný po pravom brehu rieky Nitry aj autom. Jeho osídlenie udom, používajúcim moravsko-slovenskú maľovanú keramiku, je známe už z mladšej doby kamennej. Vekorodinné príbytky mal opevnené palisádami a hlbokou priekopou. Tu našli archeológovia 27–centimetrovú hlinenú plastiku, ktorú pomenovali tróniacou alebo hrádockou bohyou. Asi v desanásobnom zväšení ju vidie na tunajšom námestíku, jej reliéf je na slovenskej dvojkorunovej minci. Nález s úctyhodným vekom 4800 rokov bol zaradený medzi agrárne kultové predmety. Sídlisko i jeho osadenstvo prechádzalo rôznymi štádiami vývoja. V mladšej dobe kamennej nadobudlo dôležitý význam kultového miesta, o potvrdzujú aj nálezy ohorených zvieracích aj udských kostí v dvoch studovitých jamách. V jednej našli 11 a v druhej 20 udských kostier. Hádam najdôležitejší význam nadobudol Zámeek v 16. storoí pred n. l., ke bol špeciálnou osadou udu maarovskej kultúry. Dokazujú to najmä zvyšky hrniarskych pecí, dielní na spracovanie kostí, parohoviny, našli sa aj stopy po spracovávaní kovov zo staršej doby bronzovej. Vtedy osadu chránila predsunutá priekopa, neskôr upravená na vodnú priekopu. Zánik osady sa datuje do strednej doby bronzovej, potom na Zámeku nastal útlm až do leténskej éry. Prítomnos Keltov je tu prezentovaná malým po-hrebiskom. Na prelome letopotov vznikla alšia osada, chránená hlineným valom s drevenou konštrukciou a takzvanou kliešovou vstupnou bránou. Z tohto obdobia sa našli aj stopy po prítomnosti Dákov. Prítomnos starých Slovanov je doložená nálezmi v polozemniciach z 9. a 11.–12. storoia. Niektoré artefakty, objavené prieskumom Archeologického ústavu SAV v Nitre, možno vidie vo vitrínach, umiestnených vo vestibule Mestského úradu v Šuranoch. Súasný návštevník „slovenskej Tróje“ (ako Zámeek nazývajú pre jeho znanú archeologickú hodnotu a dôležitos pri skladbe mozaiky histórie udstva) však nemôže by spokojný s tým, o vidí na vlastné oi.
Výzor náleziska sa ani len nedá porovna napríklad s táborom – pevnosou rímskych légií Celemantia pri Iži (okres Komárno). Tu možno plasticky vidie horizontálne aj vertikálne obrysy objektu, trojrozmerný pôdorys, na vkusných paneloch sú struné informácie o histórii. Na Zámeku ide zatia len o pokus – ten však „slovenskú Tróju“ v pamäti budúcich pokolení urite nezachová.
Ak plot neodstráni jeho majiteľka, urobí to na jej náklady mesto. To aktuálne rieši aj kontajnerový dom pod hradom. Poslanci budú rozhodovať, či na jeho zbúranie schvália vyše 250-tisíc eur.
