Mária Bérešová z Viesky nad Žitavou je hádam najstaršou dobrovoľnou pozorovateľkou - spolupracovníčkou Slovenského hydrometeorologického ústavu. Keďže býva v tesnej blízkosti rieky Žitava, práve ju si pred štyridsiatimi piatimi rokmi vytypovali, aby im denne telefonicky nahlasovala stav hladiny. Pani Bérešová má odvtedy o Žitave každodenný prehľad.
Výška hladiny riečky sa bežne pohybuje na hranici do sto centimetrov. Najkritickejšie chvíle prežívala najmä počas tohtoročného jarného topenia snehu. Voda v rieke vtedy dosiahla kulminačný bod štyri metre a začala sa vylievať po okolí. „Zaplavilo nám časť ulice pred domom i dvory v okolí. Hučalo to tu ako morský príboj. V stálej pohotovosti boli hasiči, obecný úrad i vodohospodári. Voda našťastie nenarobila až také veľké škody. Podobné záplavy sme tu mali aj pred šiestimi rokmi. Vtedy nám voda zo záhradky ukrojila približne dva metre pôdy,“ spomína Mária Bérešová. Výšku hladiny vtedy kontrolovala každú – dennú aj nočnú – hodinu. Výsledky pozorovaní odčítava z prístrojov, ktoré sú umiestnené v jej záhradke, v takzvanej malej hydrometeorologickej stanici. Zaznamenáva aj teplotu vody. Už onedlho však jej prácu čiastočne nahradia plnoautomatické merače a potrebné údaje sa budú zaznamenávať priamo v Bratislave. Ale na jej povinnosti sa nezabudne. Naďalej bude dobrovoľnou pozorovateľkou a jej hlásenia budú zaznamenávané a archivované ako priame merania. „Jej meno bolo a ostáva stále spojené s vodomernou stanicou číslo 6820 Vieska nad Žitavou,“ prezradil nám Anton Lapšanský zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave. Uviedol, že v rámci Slovenska existuje osemdesiat podobných prognóznych staníc aj s externými dobrovoľnými spolupracovníkmi Slovenského hydrometeorologického ústavu.