orá svojím nestarnúcim hlasom preciťovala od začiatku až do konca dvojhodinového predstavenia každý tón.
„Nevidím dobre, mám problém so sluchom, nevládzem chodiť, ale spievať, to dokážem!“ so smiechom povedala na úvod Hana Hegerová. Sprevádzala ju skupina klaviristu Petra Maláska, ktorú okrem neho tvorili ďalší traja členovia: Róbert Balzar (basa), Zdeněk Fisher (gitara) a František Kop (saxofón).
Hana Hegerová koncertné piesne dopĺňala poetickými textami i humornými príhodami, ktorými Nitranov úprimne rozosmiala. Zrelá šansoniérka nevynechala témy láska, vášeň, romantika a ich protiklady slzy, sklamanie a smútok. Priznala sa, že i vo svojom veku stále dokáže snívať a často vo svojich snoch zablúdi do čias mladosti, keď nebyť zaľúbená bolo hriechom.
Nezameniteľný spev českej umelkyne odznel v češtine, slovenčine, angličtine i „šansónovej“ francúzštine. Hoci je Hana Hegerová zaraďovaná medzi šansoniérky, na koncerte vtipne poznamenala, že ak by vedela spievať džez, na šansóny by rýchlo zabudla.
Speváčkina energická charizma sa dve hodiny šírila celou sálou a potvrdila, že umenie môže napriek zdravotným ťažkostiam rozkvitať v každom veku. S nitrianskym publikom sa Hana Hegerová rozlúčila „čerešňami“ a vetou: „Príďte zas!“