Loptou je posadnutý odmala: do rodiny plnej futbalu sa už narodil, 27 rokov ho hral, 23 sezón pískal a rovnú tridsiatu dnes funkcionárči. PETER BACHRATÝ v druhej lige s Hurbanovom vedľa Hippa či Weissa nevynechal ani minútu, v kopačkách štyrikrát postúpil, ako rozhodca si vychutnával tvrdé derby a dodnes v koži delegáta „cepuje“ mladých arbitrov.
Nehádali by ste, že parťák do každej srandy v piatok 29. októbra oslávil šesťdesiat rokov.
Oslavy v otvorenom autobuse
Všetko začalo v dedinke pri Trnave, ale už v jedenástich utekal k žiakom Spartaka za Júliusom Bielikom či Jánom Gabrielom. Nie náhodou ho spolužiak Vladimír Kikuš, novinár denníku Šport, stále volá „Beckenbauer zo Zavara“ – stopér s dlhými pasmi hrával doma za áčko už v sedemnástich.
„Aj vojna bola skvelá,“ prehráva si životopis Peter Bachratý, sedem sezón hráč Hurbanova. S mestečkom sa vyškriabal zo štvrtej ligy k trikrát tretiemu miestu v druhej lige pred tisícové návštevy a veľké zápasy s Nitrou, ba i Slovanom.
Peter Bachratý (vpravo) v drese Hurbanova v súboji s Kubicom z Petržalky. (zdroj: archív (pb))„V príprave sme ho porazili 6:1! Slovan prišiel s posilami Herdom a Horným, ale schytal to. Štadión bol plný, vypredaný. Boli víkendy, keď sme aj my, hráči, mali problém dostať sa na ihrisko a šli sme bokom cez technické služby – taký ošiaľ bol v Hurbanove. Po postupoch sme sa viezli ulicami otvoreným autobusom. Trénovať sa vtedy nedalo, celý týždeň sme oslavovali s fanúšikmi. Nik však nechápal, že hrám za Hurbanovo a nepijem pivo,“ spomína na pamätnú éru za trénera Antona Dragúňa.
V šatni sedel s menami ako Weiss, Hipp, Gendiar, Višňovský, Srňanský, Duba, Švirloch či Bojkovský a v dvoch sezónach nevynechal ani minútu. Na partičku z juhu spomína najradšej, ako ucháňa sa ho otcovsky ujal správca štadióna Koloman Ďurčovič a lúčil sa v 27 rokoch prestupom do Šale.
Jedna z tímových fotiek vtedy druholigového Hurbanova. Peter Bachratý v hornom rade štvrtý zľava, neďaleko pod ním sedia tréneri Dušan Radolský a Ladislav Borbély. (zdroj: archív (pb))Osud mu písal Szikora
To ho do rodného Zavara prišiel prehovárať sám Juraj Szikora! Áno, „biely Pelé“, tak Brazílčania na Maracane kedysi žasli nad neskorším trénerom Dusla. Celá dedina vraj bola hore nohami z nablýskaného Fordu, ktorý vtedy zaparkoval pred Bachratými. Peter prikývol a pri Váhu sa už usadil.
„Postúpili sme do 1. SNL,“ zasnil sa v časoch, keď futbal v Šali lákal desaťkrát viac divákov než dnes. „Mesto žilo futbalom, fanúšikovia za nami chodili aj von. Keď sme vyhrávali, Miloš Jonis doniesol harmoniku a oslavovalo sa. Rád spomínam na partiu s Janom Valentom či Tiborom Meszlényim,“ prezradil tvrdý, ale férový obranca, ktorý si po tridsiatke odskočil za šilingmi do Rakúska. Piatok čo piatok štyri hodiny šoféroval domov, aby víkendy trávil ako arbiter.
Ako hráč si štyrikrát pripísal postup do vyššej súťaže. Raz so Šaľou. Na tímovej fotke stojí v strednom rade štvrtý zľava nad trénerom Jurajom Szikorom. (zdroj: archív (pb))Derby ho bavili
„Desať rokov som pískal tretiu ligu,“ váži si aj po rokoch Peter Bachratý. Začínal ešte v okrese Komárno, rozhodoval aj historicky prvé derby Myjava – Turá Lúka s tritisíc divákmi a lúčil sa priamou bitkou posledného kola o postup do štvrtej ligy medzi Veľkým Mederom a Vrakúňom s tisíckou v hľadisku (2010). „Derby ma vždy bavili. Veľa hráčov vedelo, že som hral druhú ligu a rešpektovalo ma, to mi pomohlo pri rozhodovaní,“ rozprával v Reštaurácii pod Kaštieľom v Rumanovej, kde sme jubilanta vyspovedali.
Po 23 sezónach s píšťalkou sa stal učiteľom mladých rozhodcov, od roku 1997 pôsobí v štruktúrach v Oblastnom futbalovom zväze Nitra a posledných dvanásť rokov aj v Západoslovenskom futbalovom zväze. Keď nadíde víkend, telefón mu vrndží od rána, to je znamienko celej športovej rodiny Bachratých, na ktorú mal Peter šťastie.
„Manželka Elenka hrávala hádzanú a futbalové pravidlá pozná lepšie než ja, aj správy delegáta mi kedysi písala. Dcéra Zuzka bola v hádzanej na ME do 17 rokov a syn Michal bol športovým novinárom,“ popýšil sa Peter Bachratý, ktorý je stále živý športom, od marca nabicykloval už 4 100 kilometrov, čiže šesťdesiatka je len číslom. Tak teda živio!
Rodinka Bachratých. (zdroj: archív (pb))
