NITRA/MOČENOK. Po úspešnej premiére v Slovenskom národnom divadle predstavilo Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre svoju najnovšiu inscenáciu Luskáčik aj domácemu publiku. Notoricky známy príbeh zahralo počas Noci divadiel vo svojich dočasných priestoroch, v Kultúrnom dome v Močenku.
Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s riaditeľom divadla Martinom Kusendom nielen o odvážnom počine dať dielu známemu v baletnej forme bábkovú verziu, ale aj o problémoch, s ktorými sa divadlo zamerané na deti v tejto dobe stretáva a aký je jeho názor na aktuálnu situáciu na Slovensku.
V článku sa dočítate aj:
- Ako sa divadelníkom pracovalo so zahraničnou režisérkou.
- S akými problémami sa v pandemickej dobe stretáva divadlo zamerané na detského diváka.
- Aké riešenie situácie by riaditeľ prijal.
- Čo je podľa neho príčinou, že to dospelo do tohto štádia.
- Ako vníma správanie politikov a jednotlivcov, bojujúcich proti systému.
Aké máte pocity po uvedení najnovšej inscenácie?
Mám veľkú radosť. My sme potrebovali túto inscenáciu ako soľ. Nemali sme šťastie na dobré vianočné rozprávky. A hlavne má punc exkluzivity kvôli fantastickej bulharskej režisérke Biserke Kolevskej.
Ako sa s ňou spolupracovalo v porovnaní s predošlými režisérmi?
“Nechcem, aby vo mne prevládol hnev, ale my, ktorí dodržujeme pravidlá, začíname doplácať na správanie tých, ktorí prestali uznávať autority. Z nás nakoniec táto ukričaná menšina robí nezodpovedných hlupákov.
„
V porovnaní so slovenskými bol rozdiel najmä v jazykovej bariére. Pre súbor je ľahšie, keď vám režisér rozumie a vy rozumiete jemu. Ale táto bariéra je dobrá v tom, že človeka núti viac počúvať režiséra a byť neustále v strehu. Niekedy je to pre tvorivý tím veľmi vyčerpávajúce. Často sa muselo všetko prekladať. Nie je to ľahký proces, ale sme v Európskej únii a naše divadlo má európsky rozmer. Naši predchodcovia chodili po celom svete a my máme tiež tú ambíciu, aj preto si pozývame režisérov z iných krajín.
Prečo ste sa rozhodli pre Luskáčika?
Som vždy toho názoru, že režisérovi treba dať možnosť voľby a nájsť konsenzus. Z troch titulov sme sa zhodli na Luskáčikovi, i keď prvá myšlienka mnohých bola, že to je balet. Ale povedali sme si, prečo by to nemohlo spracovať aj bábkové divadlo.
