Hanba! Zhasnite! Nasaďte zemiaky! – to na jeseň počúvala slávna Nitra, hlavne po prehrách so štyrmi dedinami. Až desiate miesto v až tretej lige ide za šéfmi, fanúšikovia im už neveria ani nos medzi očami. Kritiku zvládajú s hrošou kožou – kto je zvyknutý chodiť po hrane zákona, znesie všetko.
V epicentre najhoršej éry 112-ročnej histórie klubu však boli mladí hráči, ktorým na Nitre skutočne záleží. A im nikto nikdy nedal návod, ako hrať pod drvivým tlakom.
Hrajte futbal, keď: 1. netušíte, či za zápasy a takmer každodenné tréningy budú výplaty; 2. musíte víťaziť, lebo možno až 9 z 18 tímov vypadne a keď aj vaše 80-tisícové mesto, tak stratí licenciu na akadémiu; 3. nikto v klube vás nijak nepodrží; 4. hráte na úplne nových postoch a prvé „dospelácke“ zápasy; 5. iní hrať nemôžu, lebo nie sú.
Z Nitry cez jar a po nej odišlo 27 futbalistov a v lete ďalších 16 z akadémie vrátane 11 dorastencov. Slováci jej nepodpísali, lebo je dávno známe, ako sa správa k hráčom. Ukecať sa dali iba cudzinci (zväčša treťotriedni). Pôvodne ich prišlo takmer desať, až potom vedenie zistilo, že hrať môžu len štyria...
A tak klub do hlbokej vody hodil chlapčiská, z ktorých nie všetci vlani patrili do základu v „devätnástke“. Krátky (18), Mego (19), Vlasák (19), Pánsky (19), Cehula (20), Sabo (18), Baranovič (19), Minka (17), Kováč (18), Šoky (19), Boška (17) a Mokoš (18) mali pred sezónou dokopy iba zopár mužských zápasov. Trojobrancový systém, ktorý im nepasoval, tréner zmenil až koncom jesene. Potľapkania od Ščasného sa im neušlo a od vedenia už vôbec. V priamom prenose spoznávali „veľký“ futbal. Museli hrať, na lavičke až štyrikrát nesedeli ani traja (!) náhradníci do poľa. Nie najhoršou jeseňou – postupným progresom – dali Nitre nádej na jarné udržanie sa v tretej lige.
Keby brigádovali v supermarkete, zarobili by viac než dennodenným futbalom. Z (pravidelných) výplat v podstate boli iba plané sľuby. Ako vždy. Samozrejme, nie všetci vydržali tú neistotu. Nedá sa im to vyčítať.
Jedno však je isté – mladíci, patrí vám poklona! Holými rukami a nohami ste zachraňovali Nitru. Napriek všetkému.
Čo bude ďalej? Okolo FC sa po polsezóne rozľahlo hrobové ticho. Žeby ticho pred ďalšou búrkou?