Rozhovor vznikol aj vďaka partnerskej spolupráci TUKO a MY Nitrianskych novín v rámci 40-stranového časopisu NAJLEPŠÍ DEDINSKÝ FUTBAL.
Keby skromnosť a pokora boli fyzikálnou veličinou, ich základná jednotka by sa volala po ňom. Futbal dnes aktívne hrá už len v čase voľna, na jeho forme sa to však neodráža. „Loptu obvykle vybehám a posuniem lepším futbalistom,“ usmeje sa MAREK TOMIŠ (34), ak je reč o jeho štýle hry.
Kolíňany, kde od minulej sezóny nastupuje, zimujú siedme. Káder sa napriek zranenia a trestom zomkol a víťazil.
„Turan i Bisák sú rozdielovými hráčmi, v bráne je oporou Jožko Novota, loptu vie podržať aj stopér Čiffáry,“ vymenoval spoluhráčov z tvrdého verného jadra tímu.
Vlastné skúsenosti pritom Tomiš nezmienil ani slovkom, hoci ich zbieral na prestížnych adresách. Spočiatku v Nitre, rád spomína na trénerov Seka, Brunegrafa a Puchera. Najprv si vyskúšal kraj zálohy, neskôr sa posunul do stredu. V doraste sa však nešťastne zranil a po polroku na maródke sa potreboval rozohrať.
„Béčko v tom čase hrávalo druhú ligu, chalanov bolo veľa. Sezónu a pol som strávil v Palárikove,“ spomína Marek na vydarený reštart kariéry. Následne totiž zaujal na skúške v Šali a bolo z toho dlhých osem sezón za Duslo. Nezdupkal ani po zostupe do tretej ligy – tréner Liba si stiahol bývalých Nitranov (Glenda, Áč, Čurgali, Košút či Ďatko) a hneď sa slávil návrat. Raz ho pri oceňovaní športovcov mesta Šaľa vyhlásili naj futbalistom tímu.
Pochvaľoval si hlavne kouča Ondreja „Bandyho“ Takácsa. Predsa ho raz vyťahal za uši – keď Marek Tomiš nestihol prípravný zápas proti Slovanu, ale futsalový duel v Žiline áno, priletela mu pokuta päťtisíc korún.
Krajšieho ale bolo viac: v pohári dokonca strelil gól Ružomberku, prepálil Hajdúcha v bráne, presadil sa aj proti rodnej Nitre, za ktorú jeho otec Roman nazbieral desať prvoligových štartov s jedným gólom.
Marekovi a Monike Tomišovcom robia radosť dvojičky Emma a Lilien, nedávno oslávili prvý rôčik. (zdroj: mt)„Keď Šaľu namiesto prezidenta Tibora Takácsa prevzal iný funkcionár, na odchode boli viacerí chalani. Po ôsmich rokoch som odišiel a v Rakúsku som vystriedal dva kluby, v oboch sme hrali o titul. V tej prvej sme ho dokonca získali,“ glosuje Marek svoj pobyt v zahraničí, kde hral i s exreprezentantom Petrom Štyvarom.
Slušný polrok odohral i v tretej lige, kde sa zachránil s Galantou, štvrtú si vyskúšal v Horných Obdokovciach, onedlho však prišla ponuka priamo z Nitry na post kondičného trénera mládeže.
„Neskôr som sa posunul k áčku. Mal som možnosť vidieť, ako to v lige chodí, je to pre mňa cenná skúsenosť. Keď tím z prvej súťaže vypadol, mohol som trénovať ženský tím, ostal som však pri kondičnej príprave,“ povedal 34-ročný Tomiš, ktorého vo všetkom príkladne podporuje manželka Monika.
Popri prácičke v Nitre si užíva prajnú klímu na dedine: „Prostredie v Kolíňanoch mi vyhovuje, ľudia tu šport majú skutočne radi. Vďaka patrí najmä ľuďom okolo Nora Vargu a Ballabášovcov, ktorí náš futbal dávajú dokopy. Verím, že v zime prídu posily. Tímy z vyšších priečok totiž hrajú naozaj dobre. Napríklad Klasov výborne doplnil káder. Do šiestej ligy prichádzajú dohrať kariéru mnohí skvelí futbalisti.“
Takým je však i on: k pracovitosti vie pridať víťazný gól, trebárs minule ním v rozlúčke s jeseňou odstrelil Žitavany. Nechýba mu ani ľudský rozmer – keď Kolíňany v júni hostili finále Campri Cupu, ochotne čapoval pivo a smažil cigánsku. Dámy a páni – Marek Tomiš.
Kolíňany vinšovali starostovi
Futbal hrával a teraz mu pomáha ako starosta. Pre futbal v dedine nie je nič lepšie, ako keď mu praje i miestna samospráva. Róbert Balkó je toho príkladom. Prvý muž Kolíňan nedávno oslávil päťdesiatku. Futbalisti mu vinšovali priamo na trávniku a k zástupu gratulantov sa pripájajú aj MY Nitrianske noviny.
