Oveľa viac článkov z najnižších líg nájdete aj 40-stranovom časopise NAJLEPŠÍ DEDINSKÝ FUTBAL v aktuálnych MY Nitrianskych novinách.
V rozkradnutej Nitre skapal pes a prehráva s dedinami v tretej lige, Čermáň nehrá už piatu sezónu – kamže-kam v nedeľu na futbal? Na dedinu!
Päťsto divákov v Dolných Obdokovciach, šesťsto v Bábe, sedemsto vo Veľkom Cetíne – zlomíme v jarných šlágroch tisícku? Kto mešká, parkuje o tri ulice vedľa, cez polčas sa minú vstupenky a šlágre sú ráno v novinách na dvojstrane.
Nájdite si šoféra, pohľadajte miestečko, pozdravte starých kamošov, dajte si pivo a bavte sa. Možno práve ide okolo bývalý reprezentant a trafí vinkel z 30 metrov. A možno práve robinzonádu predvedie chlapík, ktorý chytal za Slovensko na Wembley.
Žiadny „prales“, vážení, ani pupkáči s plechovkou v trenkách. Ukážte nám iný región, kde hrá cez tridsať exligistov! Zážitok, na aký sme chodili inde, sa dnes čapuje na dedinách. Čo korona na jar zatrhla, to na jeseň zakvitlo ako dlho nie. Historické návštevy sú dôkazom.
A tak aspoň na sekundu zastane čas.
Lebo to, v čom žijeme, je hrôza a nič iné. Totálny úpadok zdravého rozumu. A kde je šport? Choďte mocipánom do hláv, kutrajte a snorte, ak ste vzadu, choďte ešte viac dozadu a tam to slovko padne. Možno. Teda možno raz...
Mentálna hierarchia je jasná: 1. blázon, 2. úplný šialenec, 3. futbalový funkcionár na dedine.
„Za dva roky som v strate päťdesiat tisíc a vo vlastnej firme si nepíšem výplatu, ale nemôžem nedať do futbalu.“
„Futbal robím sám a nikto mi nepomôže, minule som aj pral dresy, nikto druhý by to nespravil.“
„Rozpadlo sa mi manželstvo pre futbal, som z neho unavený, ale nemôžem prestať, čo by potom v dedine bolo?“
Sila, však? Sú to oni, ktorým sa volá, keď treba vybaviť, zaplatiť, ísť na zväz, ale koľkokrát i pokosiť, nalajnovať... Sami majú starostí za barák, doma okrádajú rodiny, zubami-nechtami držia kluby na dedine, ľuďom dávajú zmysel víkendu a koľkokrát sú aj tak za babrákov.
Sú to mecenáši, ktorí už nikdy neuvidia vlastné desaťtisíce, sú to starostovia, ktorí doslova čarujú, aby pomohli svojim klubom, sú to obetavci, ktorí nocujú na ihriskách. Nedá sa ich naraz vymenovať, zoznam je pridlhý.
Predsa sa rok čo rok alarmujúco skracuje. A čudujete sa? Štát na ich zábavku zvysoka kašle, podpora je mizivá. Keď deti budú sedieť doma, to už len bude dobre... Keď korona aj do tretice stopne ligy, koľkí sa na to vykašľú?
Futbaloví zanietenci popri robotách, ženách a deťoch žijú pre kluby. Zaslúžia si špalier vždy, keď sa objavia na štadióne.
Že najlepší dedinský futbal sa hrá pri Nitre, je v prvom rade ich vizitka!
Šialenci naši šialení, ďakujeme vám. A ešte vydržte, prosím.
