Leckéši sa zo šiestej ligy dostal do druhej. Príbeh kométy z Čeľadíc

Rozhovor vyšiel v časopise NAJLEPŠÍ DEDINSKÝ FUTBAL v MY Nitrianskych novinách zo 6. 12.

Čeliť Weissovi a Pečovskému, hrať za jeden tím so Salátom, počúvať trénerov Németha a Karhana – exrekordérov Slovenska v reprezentačných štartoch a zápasoch – a vychytať v druhej lige päť núl v rade a ísť na skúšku do prvej?

Keď LUKÁŠ LECKÉŠI (29) hral útočníka v doraste či ako brankár sedel na lavičke maličkých Čeľadíc, veľkú kariéru mu nikto neveštil. Ale rozprávky sa dejú, a tak sa do jednej začítajte.

Šiel od nuly

Čeľadice s mládežou dlhodobo patria k pýche oblasti, ale teraz ideme do čias, keď nemali ani žiakov. Dlháň so 194 centimetrami totiž spočiatku kopal u susedov v Hosťovej a Dolných Obdokovciach.

„Do sedemnástich som bol útočník a nie bohvieaký. Nechcelo sa mi behať. Veľmi ma bavil hokej, ale začal som ho hrať neskoro. Na futbale ma to vždy ťahalo do brány. Raz sa v doraste zranil gólman Juro Hamada a tréner Laco Hamada povedal, že polčas dochytám ja. V bráne som už ostal,“ zahájil rozprávanie Lukáš Leckéši.

Mal sakramentské šťastie – v Čeľadiciach v tej chvíli začali s brankárskymi tréningami. „Šéf klubu Martin Hamada bol asi prvý v oblasti, kto neinvestoval do skúseného gólmana, ale do brankárskych tréningov. Bez nich a trénera Jozefa Košovana by zo mňa nič nebolo. Šiel som od nuly. Pamätám si, že Košovan mi na prvom tréningu povedal, že loptu by som skôr vyhlavičkoval než chytil,“ rehoce sa chlapík, ktorý v bráne šiestoligového áčka debutoval v osemnástich.

Potichučky cez šatňu

Štart bol ostrý, zelenáč z dorastu to mal v mužských premiérach ťažké, do brány mu raz zaletela i lopta zo stredového polkruhu, náročné obecenstvo si nie raz zašomralo.

Ale potom Čeľadice zo šiestej ligy ubzikli do krajských súťaží, kde sa držia už jubilejnú desiatu sezónu. A za postup sa tlieskalo tomu istému Lukášovi Leckéšimu, ktorému kedysi niektorí nemohli prísť na meno.

„Áno, v mojej prvej sezóne sa zachránilo, vyhrali sme dôležitý zápas v Lehote, a v druhej postúpilo. Kritika mi brala energiu, ale vysporiadal som sa s ňou. S trénerom Jánom Mészárosom sme za tri roky spravili dva postupy a hrali štvrtú ligu. V tej partii plných starých borcov som cez šatňu najprv chodil iba potichučky,“ vravel o tíme plnom silných mien ako Ševčík, Rimanovskí, Kanás, Pavlovič či bratia Slovákovci.

Spolu slávili aj úspechy na Vianočnom MY Moget Cupe, z najväčšieho halového turnaja Slovenska zapršali Lukášovi Leckéšimu dve zlatá a dva bronzy.

Do Čeľadíc však prišiel kouč Jozef Jelšic a posadil ho na lavičku. Nič lepšie mu vlastne nemohol spraviť!

Zbláznil si sa?

Brankár s dobrými reflexmi totiž prestúpil do Tomášova. Dedinku pri Bratislave mal po ceste domov zo „svojej“ strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity. A tam sa „predal“.

„Všetci hovorili, že bratislavská tretia liga je električková súťaž, v skutočnosti však mala svoju kvalitu. Tomášov nemal veľké ambície, ale raz sme skončili tretí a dvakrát po sebe som reprezentoval BFZ, a tak som si povedal, že asi nie som úplne zlý brankár,“ usmieval sa Lukáš Leckéši, ktorý začiatkom roku 2018 koketoval s Vrábľami a Šaľou, až si jedného dňa musel pretierať oči z ponuky z druholigového Komárna.

„Tréner brankárov Szilárd Kantár mi tam vybavil skúšku a kouč Jozef Olejník mi po dvoch tréningoch povedal, že so mnou ráta. Komárno bolo tretie od konca s veľmi málo bodmi, viacerí sa ma pýtali, či som sa zbláznil... Jednotkou bol Andrej Maťašovský, ale koncom jari som už nastupoval ja a vychytal som päť núl v rade. Možno aj vďaka tomu sme sa zachránili,“ pokračoval.

V Komárne za tri a pol sezóny stihol 27 druholigových štartov s peknou vizitkou – dvanástimi čistými kontami.

„Väčšina hráčov v kabíne si prešla akadémiami a bola mládežníckymi reprezentantmi, ja, iba chlapec z dediny, som sa presadil zrejme kombináciou driny a šťastia. Boli sme super partia, najviac času som trávil s Paťom Šurnovským, Goranom Matičom a Mihajlom Popovičom. Hral za nás aj bývalý reprezentant Kornel Saláta, mal skvelé hlavičky a nikdy neodflákol tréning,“ povedal Lukáš Leckéši.

Nikdy si tak nezachytal

V lete 2021 si však povedal „dosť“. „Skončila sa mi zmluva v Komárne, ešte som mohol ostať v druhej lige, chceli ma tímy z východu, ale chcel som sa vrátiť k normálnemu životu. Vždy som si túžil skúsiť život profíka, a hoci som si zarobil ako v normálnej práci, väčšiu istotu pre mňa predstavovalo venovať sa tomu, čo som vyštudoval,“ vysvetlil, prečo si popri práci v rodinnej firme z kôpky futbalových ponúk vybral treťoligové Levice.

Asi ani sám nečakal, že na jeseň sa tak zapotí. V bráne sa musel obracať, nováčik totiž do ťažkej súťaže naklusal bez veľkých zmien. Na relatívne bezpečnú prvú desiatku stráca jedenásť bodov, z ich aktuálneho posledného miesta sa dokonca vypadáva až do piatej ligy!

„V žiadnej polsezóne som si zatiaľ takto poriadne nezachytal. Potrebujeme posily, ale môžeme stavať na dobrej partii,“ dokončil Lukáš Leckéši, muž s netuctovým príbehom, o akom raz bude rozprávať deťom. „Ďakujem hlavne rodičom, vždy pri mne stáli i stoja. A dorasteneckému trénerovi Lacovi Hamadovi, ujovi mojej priateľky, ktorý to celé začal,“ pousmial sa na záver.