Lob, rybička i delovka: Bývalý brankár Trnavy sa našiel v útoku

Článok vyšiel v časopise NAJLEPŠÍ DEDINSKÝ FUTBAL v MY Nitrianskych novinách zo 6. 12.

Jeho meno pochádza z latinského „Renatus“, čo v preklade znamená „znovu narodený“. Výstižnejšie slová pre opis jeho kariéry by ste hľadali márne. René Paulen s futbalom začínal v Hornej Kráľovej, zachytal si prvú ligu dorastu i žiakov, teraz sa do rodnej obce vrátil, aby tamojší štadión premenil na svoj gólový ateliér.

Kto ho chytí?

Hoci vekom ešte patrí k tínedžerom, slová chvály sa mu dostávajú aj od skúsených hráčov.

„Je rýchly, dynamický a hlavne drzý,“ všíma si René Kriška, Paulenov menovec a od minulej sezóny parťák v útoku KFC. „Ak má priestor a čas na to, aby si loptu prebral, nechytí ho nik. Či je možné zastaviť ho? Leda tak faulom.“

Samotný RENÉ PAULEN (19) o Kriškových slovách nemá pochýb. Naznačuje však isté rezervy: „Rýchlosť je skutočne mojou hlavnou zbraňou. Zároveň si myslím, že mám celkom slušnú techniku. Na mnohých veciach však musím ešte zapracovať a zdokonaliť ich.“

Prehnaná skromnosť? Ani nie. Odchovanec trnavského Spartaka je vo veku, kedy jeho kvality stále rastú. Pozoruhodných rozmerov pritom dosahujú už teraz v drese Hornej Kráľovej.

Brankári sa po stretnutí s ním tvária, akoby im do fľaše s vodou niekto vysypal žiletky. Na jeseň mu päťkrát poslúžili ako rekvizity v jeho gólovom predstavení. Za zmienku pritom stojí najmä spôsob, akým akcie zakončoval.

V domácom stretnutí s Rumanovou udrel na konci oboch polčasov. Keď Földešiho nájazd Bagocký vyrazil na žrď, lopta doplachtila k Renému. Miesto priamej strely ju z voleja poslal do zeme a odrazom preloboval brankára. Ďalšiu gólovú zásielku doručil pred záverečným hvizdom, keď nohy rozkmital v úniku a z uhla namieril k žrdi.

V Nevidzanoch strelou pod brvno dokonca otváral skóre, hostia sa však ľahkovážne chytili do Csaplárovej pasce a dvojgólový náskok pustili. Na jeseň ich sužovala nestálosť výkonov.

„Sezónu sme nezačali podľa našich predstáv,“ je si vedomý Paulen. „Máme však mladé mužstvo a naše výsledky sa zlepšujú, v čom chceme naďalej pokračovať.“

Súperi Suslov či Strelec

Ešte nedávno pritom zápasy áčka navštevoval len ako divák. „Na futbal v Hornej Kráľovej som chodil odmalička, domáce mužstvo vtedy hralo štvrtú ligu. Môj dedko, ktorému za podporu vďačím dodnes, ma tu v siedmich rokoch vzal na prvý tréning,“ spomína na svoje prvé kroky hráč, ktorý v detstve obdivoval Messiho a Barcelonu.

Už po prvom ročníku hlásil prestup k susedom. Prípravka Močenku vtedy pravidelne čelila klubom zvučných mien. „Hrávali sme aj proti Slovanu, Žiline či Dunajskej Strede,“ menuje René atraktívnych súperov tímu, ktorý v ich spoločnosti zďaleka nebol iba do počtu - na turnaji v Novákoch mu v konkurencii siedmich družstiev zlato uniklo o skóre.

Aj v tak úspešnom kádri sa však občas stane, že na zápas nepríde brankár. Tréner dlho neváhal a medzi tyče postavil Reného. Tomu sa nový post zapáčil a rukavice si už nesňal.

A urobil dobre.

V stretnutí proti Šali si na bránkovej čiare počínal tak znamenite, že nadšený tréner hostí ho po zápase vyhľadal, aby mu ponúkol miesto v tíme. „Jeho návrh som ochotne prijal a neľutujem dodnes. Klub mi v osobnom raste veľmi pomohol,“ nezabúda Paulen. O jeho slovách nemožno pochybovať. Práve vďaka skúsenostiam, ktoré získal v Dusle, zamieril na ešte vyššie poschodia.

„Dobrý deň, tu Tomáš Čechovič, venujem sa príprave gólmanov v Trnave a vášho syna by som rád videl u nás na tréningu,“ ozvalo sa jedného dňa pani Paulenovej v telefóne. Jej nadaný potomok sa tak už onedlho hlásil v akadémii Spartaka. Ukázalo sa, že tréner Čechovič, ktorý dnes pôsobí v Podbrezovej i mládežníckej repre, urobil skvelé rozhodnutie. „Mám viacero ocenení pre najlepšieho brankára turnaja,“ líči svoje klubové úspechy hráč, ktorý tu nastúpil aj proti futbalistom ako Tomáš Suslov či Dávid Strelec, dnes členom slovenského národného tímu.

„Červeno-čírny“ dres Paulen obliekal bezmála tri roky, následne vystužil rady mladšieho dorastu Serede, kde nezmenil iba pôsobisko, ale aj hráčsky post. V tíme boli ďalší dvaja brankári, ktorých chcel tréner Brezovský po každom zápase striedať. Na jeden z nich však prišlo málo hráčov a René nastúpil z lavičky ako krajný útočník. „Kouč bol s mojím výkonom spokojný, začal som nastupovať striedavo v bráne i útoku. Po čase mi navrhol, aby som to v útoku skúsil naplno a ja som súhlasil,“ glosuje svoj návrat na staronovú pozíciu. V ŠKF strávil tri plodné sezóny a ako sám vraví, lepšiu partiu v kabíne nemal.

Poctivo trénovať

V Seredi si dokonca zatrénoval s áčkom, napokon však zamieril späť do Hornej Kráľovej. Jej dorast v koronou poznačenej sezóne utrpel jedinú porážku (najmenej z celej súťaže). V zápase proti Seliciam usporiadal vlastný gólový večierok, keď ich pri víťazstve 10:0 nasypal hneď osem!

Dá rozum, že s takou formou vás zakrátko povolajú do prvého tímu. Ten tréneri KFC pravidelne dopĺňajú i mladíkmi. Každý, kto v doraste skončí, má možnosť prísť sa ukázať na tréning. Nie každý však obstojí.

„Intenzita a tempo hry dospelých je na podstatne vyššej úrovni. Pravdaže som s tým rátal, chvíľu mi však trvalo, kým som si zvykol,“ priznáva Paulen, ktorý zakúsil tréningové podmienky v prvej i piatej lige. V čom spočíval hlavný rozdiel? „Profesionáli športu dávajú skutočne všetko, kvalita a rýchlosť ich hry sú niekde celkom inde. Aj v amatérskych súťažiach sa však nájdu hráči, ktorí by sa na top úrovni nestratili.“

Do ich radov pritom bezpochyby patrí aj on. Keď práve loptu nemá, aktívne napáda obrancov a neúnavne sa pokúša nájsť priestor k zakončeniu. Azda aj Stevie Wonder by videl, že v piatej lige ho časom bude škoda. Nepomýšľa na vyššiu súťaž?

„Určite hej, myslím, že je to na dobrej ceste,“ neskrýva Paulen ambície. „Hlavné však bude nezraniť sa a naďalej poctivo trénovať. Chceme vyhrať čo najviac zápasov,“ dodáva s odhodlaním.

Podobným krédom sa v sezóne riadia i jeho spoluhráči. Zdá sa, že ich výsledková kríza je nadobro zažehnaná. Naposledy doma senzačne zdolali Branč, keď k víťaznému obratu z 0:2 zavelil práve René Paulen. Keď sa v 20. minúte ocitol pred odkrytou bránou, stačilo mu nastaviť nohu a loptu pohodlne doťuknúť do siete. On sa však položil do vzduchu a zakončil efektne rybičkou.
Brankár hostí sa tváril, akoby mu do fľašky s vodou niekto vysypal žiletky.

Po tvárach domácich fanúšikov sa naopak rozlial široký úsmev. Náhle v nich ožili dávne spomienky na časy, keď Horná Kráľová v piatej lige mohla poraziť každého.

Teraz má totiž hráča, ktorý jej chce pomôcť k znovuzrodeniu. Jeho meno ho k tomu predurčuje.