Za reštartom Janíkoviec je aj bývalý medzinárodný rozhodca. Najlepší hráč pôjde na týždeň do Tatier!

Rozhovor vznikol aj vďaka partnerskej spolupráci FK Janíkovce a MY Nitrianskych novín.

Zabudnite na všetko dobré a zlé, čo ste si kedysi dávno mysleli o Janíkovciach. Klub prežil klinickú smrť, v predošlých dvoch sezónach ho od vypadnutia zachránila vlastne iba pandémia. A tak stále platí, že najvyššiu oblastnú súťaž hrá nepretržite od roku 1998!

Noví náčelníci futbalu v mestskej časti Nitry spravili za minulosťou hrubú čiaru a popri napredovaní rozrastajúcej sa mládeže budujú projekt postavený na správnych hodnotách.

MY Nitrianskym novinám viac prezradil JAROSLAV DEPEŠ (47) , nový športový riaditeľ FK Janíkovce.

Ako sa zrodil váš príchod do Janíkoviec?

Som z Nitry, k športu mám blízko. Janíkovce som vždy vnímal ako klub s potenciálom. Hralo za ne niekoľko mojich kamarátov, potichu som im fandil. Akonáhle v lete do FK vstúpil môj dlhoročný kamarát Tomáš Darnady, začal som navštevovať zápasy a zaostril som na Janíkovce ešte viac. Spravil som si obraz o tíme i súťaži a musím povedať, že obdivujem všetkých futbalistov, ktorí vlastne iba za pekné modré oči nedeľu čo nedeľu derú kopačky. Šiesta liga má dobrú úroveň.

Ako športový riaditeľ pôsobím od 5. januára. S Tomášom sme na jednej vlnovej dĺžke, dopĺňame sa.

Skúsenosti z vrcholového športu, aj medzinárodné, máte vďaka volejbalu. Vo futbale ste doteraz nepôsobili. Nie je to váš hendikep? A aké sú vlastne vaše kompetencie? Nie je predsa tradičné, že šiestoligový klub má športového riaditeľa.

Je pravda, že volejbal mi dal veľa skúseností. Pískal som Ligu majstrov i majstrovstvá Európy v plážovom volejbale. Janíkovce som uprednostnil práve pred funkcionárskou ponukou z volejbalu.

Nepovažujem sa za futbalového odborníka. Mojim vstupom do klubu sme rozšírili organizačnú štruktúru. Šesť rokov pôsobím ako manažér v súkromnom sektore, preto by som klubu rád pomohol riadiacimi schopnosťami, oslovovaním sponzorov, zastrešením administratívy, vyjednávaním prestupov a hosťovaní a tak ďalej. Snažím sa počúvať hráčov, trénerov a kolegov-funkcionárov, riešiť problémy. Aby nikomu nič nechýbalo.

Reštart Janíkoviec v lete začal Tomáš Darnady (vľavo), teraz legendárny Jozef Dolinský (vpravo), ktorý je v klube 45 rokov, do tajov funkcionárčiny zaúča ďalšieho novica. (zdroj: Martin Kilian ml.)

Prečo vlastne chcete robiť futbal na dedine a v šiestej lige? Vidina zárobku je mizivá, starostlivosť o klub stojí peniaze, čas a nervy.

Chcem prispieť do užitočného projektu. Je pre mňa výzvou posunúť klub na vyšší level. S Tomášom Darnadym sme sa o hlbšej spolupráci prvýkrát rozprávali na letnom Dôvera Cupe v Janíkovciach – ešte v čisto teoretickej rovine. Už vtedy som mal tú česť spoznať partiu ľudí na čele s Jožkom Dolinským a Ivetou Prešinskou a fascinovalo ma, s akým zanietením sa venujú niečomu, z čoho nemajú žiadny zárobok. Do janíkovského futbalu dávajú vlastné financie, srdce a čas. Kto príde na štadión, toho posadia za stôl, ponúknu mu kávu a spýtajú sa, ako sa má. To je pre mňa niečo neuveriteľné. Pískal som Ligu majstrov vo volejbale, ale takáto úžasná rodinná atmosféra ma doslova zobrala.

Hovoríte, že práca mi v klube mi vezme peniaze, čas a nervy? Tak sa na to nepozerám. Práve tieto veci by som so sebou rád priniesol. Absolútne mi nenapadlo uvažovať inak. Ani keby som mohol, nič za to nechcem.

Ako noví zapálení funkcionári Janíkoviec sa určite stretávate s odkazmi, že entuziazmus vám dlho nevydrží. Aká je vaša odpoveď?

Chuť ani energia mi nechýba. Sklamania sa nebojím. A nie som človek, ktorý by pri neúspechu zutekal. Neúspech neznamená koniec. Náš projekt sme si naplánovali na viac rokov. Keď sa pozriem na ľudí ako pani Prešinská a pán Dolinský, keď si uvedomím, že v klube hrá šesťdesiat detí vrátane mojej dcéry, tak mi je úplne jasné, že Janíkovce majú veľkú budúcnosť.

Ako športový riaditeľ nemám oči len pre áčko, veľmi ma zaujíma aj mládež. Práve ľudia, ktorých stále spomínam, s deťmi odvádzajú výbornú robotu. Vyzdvihnúť treba trénerov Ľuboša Gala a Jura Čurgalyho. Rád by som pridal ruku k dielu, pričuchol aj k odborným záležitostiam. Chcem si spraviť trénerskú C-licenciu a Tomáša Darnadyho som posmelil do štúdia B-licencie. Mládežníkom zlepšíme materiálne vybavenie, oblečieme ich do nových dresov. Túžime tiež rozšíriť kategórie, časom obnoviť dorast. Veľmi by ma potešilo, keby raz za áčko nastúpilo jedenásť odchovancov.

Hlavnou témou je teraz záchrana v šiestej lige. Ani po poslednom kole stále nebude isté, koľko tímov vypadne, ale trebárs dvanáste miesto by takmer stopercentne malo znamenať udržanie. Vo vrtkavej tabuľke naň strácate tri body. Kedy plánujete mať istotu záchrany? Až druhá najvyššia oblastná súťaž sa predsa v Janíkovciach hrala naposledy v roku 1980...

Po jeseni máme desať bodov, tréner ich chce na jar nazbierať dvadsať. S týmto cieľom som uzrozumený. Chceme bodovať čím skôr. Vypadnutie si nepripúšťame. Pracujeme na tom, aby v kabíne bola dobrá partia.

Chalanov zároveň – v zdravých mantineloch – motivujeme. Najlepší hráč za jarnú časť, a to v komplexnom hodnotení výkonov, tréningovej dochádzky i vystupovania mimo ihriska, získa od vedenia týždňový pobyt v Tatrách pre štyri osoby. Druhý v poradí dostane hotovosť dvesto eur, tretí zase sto eur. Uvažujeme aj o spoločnom zájazde na Ligu majstrov.

Doťahujete posily (Frťala, Pa. Luzar, Nemec a Brazílčan Ramos), ale zrejme ich bude musieť byť viac, aby bola jar „bezpečná“. Čo máte ešte rozriešené?

V prvom rade je dôležité, že sme dokázali udržať Iliziho, Lábskeho a Prešinského. S ďalšími novými hráčmi sme už dohodnutí, teraz komunikujeme s ich materskými klubmi. Ide o mladých chalanov z vyšších súťaží a jedného skúseného hráča.

Chcem podotknúť, že privítame príchody odchovancov, čo potvrdzujú aj návraty Paľa Luzara a Frťalu. Všetci Janíkovčania majú dvere otvorené.

Janíkovce vynovili priestory šatní. (zdroj: šk)

Achillovou pätou Janíkoviec je trávnik. Skraja jari ho revitalizujete. Ako?

Tretie a štvrté jarné kolo odohráme vonku, vtedy sa o naše ihrisko postará profesionálna firma zo Záhoria. Naposledy revitalizovala trávnik v Alekšinciach. Ten náš chceme okrem iného aj vyrovnať, jednoducho aby mal všetko, čo dobrý trávnik má mať. Budem iba rád, keď nám s ním v budúcnosti pomôže odborník vo fachu, môj svokor, pán Juraj Čambal.

Hovorí sa o wellness centre na štadióne. Je to reálne?

V prípade zotrvania v šiestej lige áno. Priamo na regeneračnú miestnosť je totiž naviazaný jeden z našich sponzorov. Vybudovali by sme ju v priestoroch štadióna.

Kto vlastne robí futbal v Janíkovciach? Legendárny Jozef Dolinský je v klube od roku 1977 a pozná ho celý región, ďalej dobre vieme o patriotoch okolo Ivety Prešinskej a Ľuboša Gala. Akých sponzorov sa vám podarilo zohnať?

Vyzdvihnúť treba hlavne finančnú pomoc Tomáša Darnadyho. Klubu na jeseň taktiež pomohli páni Tibor Kraščenič, Milan Török, Július Čurgali a viacerí rodičia mládežníkov.

Každého, kto pridá ruku k dielu, si mimoriadne vážime. Sám človek nikdy nebude úspešný, ale spoločne sa dajú dokázať veľké veci. Chceme Janíkovce posunúť o level vyššie, dať klubu nový imidž. Nie rečami, ale tvrdou prácou. V priebehu piatich rokov sa chceme vrátiť do krajských súťaží a postupom času aj, samozrejme, zlepšiť spoluprácu s mestom. A hlavne skvalitniť medziľudské vzťahy. Aby sa u nás každý hráč, súper, tréner, rozhodca a fanúšik cítil výborne.

Autor: PR