Rozhovor vznikol aj vďaka partnerskej spolupráci obce Hájske a MY Nitrianskych novín.
Ani keby Hans Christian Andersen písal o futbale, takto rozprávkovo by to nevymyslel. V Hájskom sú stovky domov a práve v tom, ktorý je najbližšie k ihrisku – len pár metrov – vyrástla jedna z najväčších ikon tunajšieho ŠK.
„A viete, prečo som celý život kopal ľavou? Aj to je príhoda!“ so sebe typickým humorom prehodil ŠTEFAN POPELKA (60). „Keď som mal dva a pol roka, na pravú nohu mi padol ťažký bicykel. Tri týždne mi ju v nemocnici naťahovali na kladke, aby sa zrástla. Logicky ostala slabšia.“
Nuž, to je on – dobrá nálada napriek všetkému, srdce pre blízkych. A pre futbal. Pre Hájske. Za áčko hral 31 rokov – od šestnástich do štyridsiatich ôsmich, kedy v Štefanovičovej svoj posledný zápas dokonca odchytal. A nebyť operácie kolena, kopal by stále za starých pánov.
Dnes sa už iba zasmeje, že kedysi nemohol byť doma kapitánom, hoci mal vodcovské schopnosti, skvelé priame kopy i gólové rohy. Lebo sa ohradil, prečo piesok na nové ihrisko radšej šiel funkcionárovi na dom. Vyhrážali sa mu vylúčením z TJ... Napokon sa v klube stal symbolom oddanosti.
„Nikdy som neprestúpil, kde by ma chceli? Počas školy ma volávali do Trnavy na tréningy, ale mňa to bavilo doma s kamarátmi. Bolo nás toľko, že občas sa dresy neušli všetkým. Najradšej spomínam na postupy do okresu a do I. B triedy, ktorú sme hrali deväť rokov. Hoc aj na oračinách. Zadarmo a z lásky k dedine, tu sa nikdy neplatil futbalista. Na najväčšie zápasy a letné turnaje prišlo cez päťsto ľudí – to bola naša odmena,“ pokračoval Štefan Popelka, ktorý si z plejády krásnych gólov za „Kepežď“ vypichol jeden – priamo z rohu na 5:4 v poslednej minúte v Rumanovej.
Jeho predkovia futbal v dedine dokonca zakladali – menovec Štefan Popelka (starý otec dnešného starostu Jaroslava Bennára) v roku 1929 z Trnavy doniesol prvú loptu do Hájskeho tak, že ju kopal až zo Serede!
Štefan Popelka klub svojho srdca pomáha budovať dodnes. Bol predsedom i tajomníkom. Všade je tribúna, iba u nás nie – povedal si raz a vďaka skvelej partii ju pred 17 rokmi svojpomocne naozaj postavili. A potom v dobrej nálade otvorili nošu plnú historiek.
„S Lajom Holecom z Cabaju-Čáporu sme sa celý zápas kopali ako elektrika. Rozhodca nám povedal, že ak si nepodáme ruky, oboch nás vylúči. Samozrejme, nepodali sme si. Dal nám po žltej. Keď sa osprchoval, čudoval sa, že desať minút po zápase sme si už priateľsky pripíjali. Alebo jeden príbeh zo zápasu proti Veľkému Zálužiu – bola zima, prehrali sme polčas 0:2, ja som pre zranenie nehral, ale hrajúci tréner Stano Búran utiekol z nemocnice, zalepili mu to, strelil hetrik, vyhrali sme a šiel znovu do nemocnice. To je skrátka futbal,“ žiaria oči Štefanovi Popelkovi, ktorý v lete na šesťdesiatke pobozkal svoju manželku Evičku a poďakoval zástupu gratulantov. „Kepežď“ nezabúda, čo preň spravil.
Poklona od starostu
„Pišta Popelka je jeden z najlepších futbalistov, akí kedy hrali za Hájske. Bol pri každom postupe, nikdy neprestúpil, vždy bol verný klubu a pomáhal mu. Nedávno sa priamo zapojil do revitalizácie ihriska. Máme spolu krásne zážitky, príhody zo sústredení. Zaslúži si poklonu,“ povedal starosta Hájskeho Jaroslav Bennár o ikonickom Štefanovi Popelkovi.
