Iní šli na tréning autobusom, Tomče bežal. Teraz som to pravý ja, hlási včelička (prvý veľký rozhovor)

Forrest Gump v kopačkách. Iní chodili na tréning autobusom – on vždy bežal. Keď Zlaté Moravce predvlani zdolali bohatý Slovan, on po ihrisku najazdil neskutočných 14,3 kilometra.

Rýchlo sa stal včeličkou stredu poľa, nenápadným robotníkom, ktorého by chcel každý tréner. Odbehal dve a pol sezóny, od januára je späť. „Teraz som to pravý ja,“ odhodlane hlási na štarte jari v prakticky prvom rozhovore v živote.

Vyslanec z krajiny, kde sa žije z ruky do úst, na Slovensku rozdáva človečinu. Na každom kroku ho zdobí pokora a úsmev.

TOMČE GROZDANOVSKI si ide aj po rekord – už len tri zápasy a stane sa cudzincom s najviac prvoligovými duelmi za FC ViOn!

„Toto prvýkrát počujem. Netušil som, že tu môžem dosiahnuť niečo historické. Veď v marci budem mať iba 22 rokov,“ povedal juniorský reprezentant Severného Macedónska a rozrozprával sa na viacero tém.

O DOMOVE: „V Macedónsku žije veľa dobrých ľudí. Máme krásnu krajinu, historicky a turisticky zaujímavú. Všade je veľa kopcov. Veľké planiny. Napríklad sú všade okolo hlavného mesta Skopje. Na jednej z planín – Vodno – som vyrastal. Máme tam najväčší kresťanský kríž na svete. Naša dedina sa volá Pripor. Mali sme jedno ihrisko. Katastrofálne. Bolo to pole. Aj tak od nás bolo najviac talentov. Náš futsalový tím pred desiatimi rokmi vyhrával turnaje v konkurencii asi stovky iných tímov vrátane oveľa väčších miest. Profesionálov sme však mali málo. V Macedónsku sa ťažko žije, ľudia idú od výplaty k výplate, trebárs robotníci mesačne zarábajú v prepočte maximálne 350 eur. Pracujú od východu slnka do západu. Teraz je to ešte ťažšie – potraviny stoja už len o niečo menej než na Slovensku a výplaty ostali rovnaké... Keď chceš hrať futbal v akadémii, musíš si zaplatiť 20-30 eur mesačne, nie všetci na to mali. Máme šťastie, že otec pred asi 13 rokmi rozbehol malý rodinný obchod s murárskymi potrebami. Keby som nehral futbal, robil by som fasády a pomáhal otcovi. Som na to zvyknutý, vždy som chodil s ním. Aj sa staral o pole, ktoré máme pri dome. Vďaka nemu sme vždy jedli domáce potraviny – rajčiny, uhorky, ale aj syr a mlieko, keďže sme chovali kozy.“

Ihrisko v Pripore, na ktorom futbalovo vyrastal Tomče Grozdanovski. (zdroj: tg)

FUTBALOVÉ POČIATKY: „Nielenže sa u nás ťažko žilo, Macedónci si v minulosti ani neverili, že by sa s futbalom dalo niečo dokázať. Len stále hrali na dedine pre radosť. Našťastie, mne sa podarilo stať profesionálom. Dodnes si pamätám, že keď ma otec v šiestich rokoch prvýkrát priviedol do školy, na stene bol oznam o zápise do futbalového tímu. Okamžite som súhlasil. Len som sa spustil z dediny dole do centra a už som bol na štadióne. Začínal som v klube FC Profesional. Každý rok sme vyhrávali aj futsalové turnaje. Asi v trinástich som šiel do Metalurgu Skopje, vtedy najlepšej akadémie v Macedónsku. Keď sa klub začal rozpadať, v sedemnástich ma angažoval Kozuf Gevgelija, kde som hral druhú mužskú ligu. Mimochodom, vybrali ma na v podstate futbalovú strednú školu. Po vyučovaní sme mávali tréningy s reprezentačným trénerom, za reprezentáciu som hrával už od pätnástich. Na škole sme robili taktické programy zo Španielska a tak ďalej. Už odmala sa mi darilo. Asi som niečo pochytil od otca. Hral tretiu ligu a bol víťazný typ, vždy chcel byť najlepší. Preto som aj ja veľa trénoval. A hlavne behal. Na tréning všetci chodili autobusom, ja nikdy. Vždy som si tie tri-štyri kilometre – dole a hore kopcom – odbehol. A po tréningu som si ešte zahral s kamarátmi v dedine. Jednoducho dookola futbal, futbal a futbal.“

Grozdanovskému (vpravo) sa odmala darilo aj na futsalových turnajoch. (zdroj: tg)

O VIONE: „Najprv, v januári 2019, som prišiel iba na skúšku. Tréner ma však hneď chcel. Po pár zápasoch som sa dostal do základnej zostavy. Zachránili sme ligu a predĺžil som zmluvu. Vlani v lete som odišiel a bola to komplikovaná téma. Stali sa veci, ktoré som nechcel, aby sa stali. Nerád by som o tom hovoril viac, stačí jedno – že pán majiteľ Viliam Ondrejka je veľký človek, klobúk dole pred ním. Veľmi som sa tešil naspäť. Vracal som sa domov. Všetko je tu na jednom mieste. Žiadne intrigy, všetko je konkrétne a jasné, od prvého po posledného fungujeme ako rodina. Všetci spoluhráči, tréneri, funkcionári, ľudia z hotela, kustód, vedúci mužstva, trávnikár, Vlado (technický riaditeľ Červený ml.) alebo ‚Žembo‘ (PR manažér Žember) sú pre mňa ako bratia. Aj tréner Benkovský je perfektný, rozumný, každému chce pomáhať na ihrisku i mimo neho. Je mladý, ale vidno na ňom, že chce študovať, aby stále napredoval. Jeho tréningy sú výborné a taktika tiež. Jeseň nebola dobrá, ale o jar sa nebojím. Vždy, keď odídu dobrí hráči, tím potrebuje čas, aby sa znovu dal dokopy. Ale teraz už všetci hráči, aj noví, presne vedia, čo tréner požaduje. Myslím si, že keby celá sezóna začala v tomto momente, určite by sme boli favoritom na prvú šestku. Verím, že dosiahneme úspech. Obzvlášť sa teším, že na konci sezóny za mnou možno príde priateľka. Sme spolu štyri roky, ale na ViOne kvôli škole ešte ani raz nebola.“

Tomče Grozdanovski bol stabilnou súčasťou reprezentácie Severného Macedónska do 21 rokov. (zdroj: FYROM)

O NOVEJ FORME: „Keď som v lete odchádzal, každý vedel, že do defenzívy som bol perfektný. Behal som, robil pressing, bojoval, získaval lopty, plnil úlohy. V ofenzíve som však nebol taký dobrý. Hlavne kvôli psychike. Na Slovensko som pritom prišiel so sebavedomím, veď v Macedónsku ma všetci poznajú ako hráča dobrého do obrany i útoku so zaujímavým driblingom či ponukovou činnosťou. To všetko sa mi stratilo, lebo prvý tréner preferoval iný štýl futbalu. Hlavne prvého polroka na ViOne som sa bál hrať. Keď ku mne prišla lopta, bola ako bomba. Panikáril som. Neveril som si na žiadny dribling. Ostalo mi to aj vtedy, keď prišiel nový tréner. Ale jesenné hosťovanie v chorvátskom Dugopolje mi pomohlo. Darilo sa mi aj za reprezentáciu proti Francúzsku, Srbsku a Ukrajine. Reštartoval som sa, upokojil a zabudol na všetko zlé. K tomu more, no jednoducho futbal a dovolenka (úsmev). Teraz som ten pravý Tomče. Už sa nebojím, že keď spravím chybu, niekto na mňa bude kričať. Som úplne v pohode. V príprave sa mi darilo, tréner ma dával na pozíciu desiatky, je to podobné ako osmička. Hral som to už v reprezentácii, napríklad proti Španielsku, a to bol môj najlepší zápas. Verím, že s futbalom spravím peknú kariéru. Som veľkým fanúšikom AC Miláno, takže raz si chcem zahrať na San Sire.“

Tréner Ľuboš Benkovský v zimnej príprave 2022 testoval Tomčeho Grozdanovského na novej pozícii ofenzívneho stredopoliara. A vôbec si neviedol zle. (zdroj: Martin Kilian ml.)

O SLOVENČINE: „Keď som prišiel na ViOn, nevedel som po anglicky ani slovensky. Iba po macedónsky. Slovenčinu som počul prvýkrát v živote. Má podobné slová ako srbčina a chorvátčina, ktoré ovládam. Ale aj tak mi prišla strašne ťažká. Najprv som absolútne nič nerozumel. Ako čínština (smiech). Počúval som však ľudí okolo seba a snažil sa, ťukal do internetového prekladača. Keď musíš, naučíš sa. Za tri-štyri mesiace som už vedel slovenčinu. Dnes v nej hovorím úplne normálne. Jazyky pre mňa nie sú problém. Z debaty ‚Nea‘ s ‚Kyzim‘ som stihol pochytiť grécke slovíčka, okrem balkánskych jazykov rozumiem aj poľštine a viem už tiež po anglicky.“