Kto sa pohyboval v stolnom tenise, určite pozná Jarolíma KOPRDU (80). Ako aktívneho trénera, organizátora či hráča. Čiperný osemdesiatnik stále neodišiel od zelených stolov.
Celý článok
prinesú v pondelok tlačené MY Nitrianske noviny.
Slovenský olympijský a športový výbor mu nedávno udelil vyznamenanie - Bronzový odznak SOŠV za dlhodobú prácu pre rozvoj olympijského hnutia a športu.
Hoci on sám seba ironicky označuje za "starú vykopávku", pamäť mu stále slúži, a tak sa mohol zrodiť tento rozhovor.
Čo vás priviedlo k športu?
Som rodákom zo Slepčian, z Požitavia. Ľudia ma volajú Jaro. Keď sme boli deťmi, len čo sme prišli zo školy a niečo zjedli, už sme išli na lúky. Tie boli naším "štadiónom", kde sme behávali, skákali a hrávali futbal až do tmy. Leto sme trávili pasením husí a kúpaním v Žitave. V zimných mesiacoch sme celé popoludnia trávili na ľade zamrznutého potoka, kde sme korčuľovali a hrali hokej. A to všetci. Každý z mojej generácie vedel dobre behať, skákať, plávať, korčuľovať a hrať futbal či hokej. To bola športová všestrannosť!
Ako vyzerala vaša mladosť?
Počas stredoškolských rokov sme v dedine hrávali už súťažne futbal, neskôr som hrával aj v Močenku, kde som dostal prvé učiteľské miesto, ba aj v Nitre.
Ďalej sa dozviete aj toto:
* aký má osobný rekord v behu na 800 m
* prečo presedlal na stolný tenis a čo s tým má spoločné bývalý futbalový tréner Lacko Baláž
* čím je stolný tenis výnimočný
* v čom je podľa neho krása športu
* kto boli jeho stolnotenisové vzory
* na ktorých školách pôsobil ako pedagóg
* v akej role pôsobila v stolnom tenise jeho manželka
* na ktorých úspešných zverencov si rád spomína
* ako súvisí jeho pingpongové pôsobenie so zápisom so Guinnessovej knihy rekordov
* čo ho nabíja pozitívnou energiou a kde stále pôsobí ako tréner
* čo odkazuje každému čitateľovi
* Prečítajte si aj esej na pingpongovú tému z pera Jarolíma Koprdu.
