6. júl 2005 o 12:08
Ján Štark je posledným Šurancom, ktorý prežil holokaust
„Po rodičoch som Žid a celý život som pre to trpel. Boli to pritom čestní, pracovití a slušní ľudia. A takým som sa usiloval by aj ja,“
spomína na svoj ažký život 80–roný Ján Štark (na snímke), posledný Šuranec, ktorý prežil holokaust.
Otec Štark pochádzal z Trenčína a bol lekárom v Šuranoch. Keď prišla maďarská okupácia, chcel synovi zabezpečiť budúcnosť. Poslal ho do Maďarska naučiť sa reč, bez ktorej by sa neuplatnil.
„Ten jazyk mi dal zabrať, ale naučil som sa ho. Okrem toho som hovoril po nemecky a anglicky. Jazyky som však nevyužil. Krátko pred maturitou ma vyhodili zo školy a musel som ís do pracovného tábora.“
S akanom podkopával nevybuchnuté bomby. „Raz nám esesáci povedali, že sa presúvame inde. Vraj, kto vládze, nech ide. Mal som omrznuté nohy a chcel som zosta. Jeden esesák mi pošepkal, že ke len trochu vládzem, aby som išiel. Zachránil mi tým život. Tých, o zostali, hitlerovská mládež postrieala.“ V prvom pochode smrti mieril do Mathausenu. Väzni na vyerpávajúcej ceste jedli od hladu všetko, o im prišlo pod ruku – repku, žaby, slimáky. Koho pri tom uvideli vojaci, toho zastrelili. V cieli bolo napísané: Tábor na znienie. Štark si na to spomína: „Ke som bol v Mathausene po šesdesiatich rokoch, ten nápis som tam už nevidel. Ale zápach tiel z nehygienických podmienok som stále cítil.“
Druhý raz pochodoval do Günskichenu. Cesta bola pokrytá mtvolami. Nemci vraždili gukami dum–dum, ktoré udské telá roztrhali. Tam dostal smrtiaci týfus. Až na poslednú chvíu tábor oslobodila americká armáda. O chorého Štarka sa vojaci postarali. Ako cudzinci boli starostlivejší než spoluväzni. Štark mal ažké srdce najmä na spoluväza, ktorého povýšili na dozorcu. „Kradol nám aj z pä dekov chleba, ktorý sme dostali na de.“
Ke sa zaalo utrpenie mladého muža, mal 83 kilogramov. V táboroch schudol na 38. „Bol som kos a koža. Ke som sa ohlásil, ten spoluväze ma udrel a zoslabnutý som padol na zem. Dlho po vojne som na neho nevedel zabudnú.“
ahký život pritom nemal Ján Štark ani po návrate domov. Z rodiny v Šuranoch nikoho nenašiel. Stal sa dediom majetku, ktorý mu skonfiškovali. Dodnes ho nemá, no musel za zaplati „milionársku“ da.
A prišla alšia rana pod pás. „Národný výbor odo ma žiadal zaplatenie daní, ktoré mu vraj dlhoval môj otec. Mal som dokáza, že ich zaplatil, no nevedel som ako. Siahali mi preto na plat. Aby som štátu nebol ni dlžný, predal som rodiovský dom.“ Ako to všetko tento muž zvládol? Nezostal zatrpknutý na celý svet? Hovorí, že nie. V ažkých chvíach našiel zázemie v rodine. Tých, ktorí konali neestne, nesúdi, nechá to na boha. „Nezlomili ma,“ dôrazne hovorí. „Mám pevnú náturu.“Autor: bej
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou