liť.
Tibor Soós, tajomník FK Baka:
S hrou sme veľmi spokojní a druhé miesto sme vôbec nečakali. Mali sme síce veľmi dobré mužstvo, ktoré ale objektívne na lídra nemalo a zrejme dosiahlo maximum. Potešili ma záverečné zápasy, ktoré sme odohrali na ViOn-e a po prestávke aj v Sládkovičove. Zle sme i napriek prehrám nehrali v Gabčíkove a Kolárove. Mužstvo nás sklamalo doma s Nededom, keď hralo vari len na 50 %, a tiež v súboji s ŠK Močenok, kde sme suveréna ligy mali viac potrápiť. Naším najlepším hráčom bol Najman, ktorý má určite aj na vyššiu súťaž, spoľahnúť sme sa mohli na brankára Mautnera, veľa gólov dal Turza a stabilne vysokú výkonnosť si držal aj Matus a Teodor Soós. Za výkony v celej sezóne si však pochvalu zaslúži celé mužstvo.
Ladislav Gubík, tréner Družstevníka Veľké Ludince: Osobne som spokojný nad očakávanie, pretože tretie miesto je naše historické maximum. Po suverénnom Močenku sme inkasovali na jar najmenej gólov. Ako mužstvo sme úplne sklamali v zápase so Želiezovcami, nevyšiel nám ešte zápas v Gabčíkove. Naopak, patrili sme medzi jedno z mála mužstiev, ktoré dokázalo poraziť Močenok. A to dokonca na jeho ihrisku! Celkovo by som vyzdvihol hlavne brankára Vargu a kapitána Kasanu, nášho najskúsenejšieho hráča. Skvelú formu vychytil náš najlepší strelec Ujvári.
Marián Valenta, tréner FC Pata: Náš cieľ sme splnili až nad očakávanie a sme maximálne spokojní, pretože sme mali vari najmladší káder v súťaži, keď niektorí hráči nemali ani 19 rokov. Mrzí ma veľa inkasovaných gólov, lebo v ofenzíve to bolo dobré a chlapci sa snažili plniť moju teórii o atraktívnosti našej hry smerom dopredu. Doma sme hrali kvalitne, najlepšie v zápasoch s Gabčíkovom či Sládkovičovom. Kvalitný výkon sme aj napriek prehre podali v Močenku s ŠK, kde navyše mohli vidieť diváci aj veľa gólov (6:3). Nie dobrý prístup malo mužstvo v Močenku s Poľnohospodárom a pre mňa nepochopiteľná a zaujímavá prehra bola aj v Hurbanove. Stabilne dobré výkony podával Lučan a pokiaľ nebol zranený, nadštandardne hral aj Lehocký. Ostatní sa nevyhli výkyvom, ale aj ich za celkové umiestnenie musím pochváliť.
Ladislav Kečkéš, tréner FC Neded: Po jesennej časti sme mali 23 bodov, na jar sme k nim pridali ďalších 24, navyše náš cieľ s umiestnením do 5. miesta sme splnili, takže s uplynulým ročníkom môžem vysloviť spokojnosť. "Nevyšli" nám akurát zápasy v Kolárove, Gabčíkove a Bánove, kým v Bake sme uhrali remízu po kvalitnom výkone, ktorý ma skutočne potešil. Mužstvo ťahalo ako kolektív, v ktorom nikto až tak veľmi nevytŕčal. Myslím si, že celý uplynulý ročník sme zvládli nielen k našej spokojnosti, ale aj na radosť fanúšikov, ktorých chodilo na štadión naozaj dosť.
Ján Gabriel, tréner Slovana Galanta: Na jar sme predvádzali celkom kultivovaný futbal, hoci sme mali naozaj veľmi mladý káder, veď najstarší hráč Blaško má tridsať a v základnej zostave nastupovala aj štvorica narodená v roku 1986. Ak by sme mali lepšiu koncovku, naše výsledky i postavenie v tabuľke by boli ešte lepšie. V súťaži sme boli nováčikom, ale liga svoju úroveň má. Škoda len, že ju neraz kazia rozhodcovia. Myslím si, že mužstvo ako celok nesklamalo ani v jednom zápase a s ŠK Močenok (1:1) zahralo naozaj vynikajúco. Veď ešte v 82. min. sme viedli 1:0. Keď si zoberieme, že do IV. ligy sme postupovali až zo 7. miesta v piatej, potom je šiesta priečka pre nás úspechom, za ktorý sa chcem poďakovať celému kolektívu.
Richard Špánik, kouč Poľnohospodára Močenok: Po jeseni sme boli v tabuľke druhí s ambíciami potrápiť lídra súťaže, ale jar nám vôbec nevyšla, a tak s naším umiestnením nemôžem byť spokojný. Žiaľ, káder sa nám pomaly rozpadal a niekedy sme sa doslova zliepali, aby mal kto nastúpiť. Spôsobili to zranenia, tresty, pracovné i školské povinnosti niektorých hráčov. Vari najvydarenejšie zápasy z nášho pohľadu boli hneď ten prvý s Galantou a potom tretí doma s ČFK Nitra. Od neho to bolo však už len horšie. S obranou môžem byť ako-tak spokojný, v ostatných formáciách ale chýbala súhra. Spôsobené to bolo aj tým, že tréningová morálka nebola dobrá, a tiež tým, že v zostave bolo neraz dosť dorastencov, ktorí so seniormi neboli zohratí.
Štefan Kosnovský, tréner ČFK Nitra: Mojím osobným cieľom bolo dostať mužstvo do stredu tabuľky, takže som spokojný. Škoda len, že sme doma zbytočne stratili sedem bodov. Celý kolektív môžem pochváliť, lebo k svojim povinnostiam, a to aj tréningovým, pristupovali chlapci naozaj poctivo. Najlepšie zápasy sme odohrali doma s ŠK Močenok a Bakou. Naopak, najmenej vydarené boli so Šamorínom a so Sládkovičovom, kde nám chýbalo šťastie. Z hráčov by som vyzdvihol najmä brankára Repu s mimoriadne poctivým prístupom. Spokojný som bol aj s Peciarom, hoci ten musel hrávať aj za dorast, ale tiež s Vrtíkom a Ťuťurisom. Viac som čakal od Mrázika i Tótha, ktorý sa ako bývalý treťoligista v koncovke mal presadiť viac.
Viliam Kurinec, manažér Slavoja Sládkovičovo: Myslím si, že jarnú časť sme odohrali podľa očakávania, teda herne pomerne slušne. Bolo to možno aj tým, že sme neboli pod tlakom postupu či zostupu a mohli sme hrať v pokoji. Škoda, že po 25. kole vážne ochorel tréner Pokorný, takže sme museli v závere súťaže na tomto poste trochu improvizovať. Podaril sa nám domáci zápas s Nededom, tiež v Nitre na ČFK a v Močenku s Poľnohospodárom, kým medzi tie nevydarené patrili s ŠK Močenok a v Galante, tam sa ale pod výsledok podpísali aj iné vplyvy. Ak by som mal pochváliť niektorých hráčov, tak potom by to bol stredopoliar Holečko a brankár Jasovský, ktorý neraz svoj tím podržal. Som rád, že mužstvo výkonmi doma dokázalo potešiť diváka a zároveň verím, že ten nám zachová priazeň.
Tibor Liszkay, prezident TJ Gabčíkovo: Po nevydarenej jeseni sme na jar chceli hrať lepšie a súťaž udržať. To sa nám aj podarilo, dostali sme sa do pokojného stredu tabuľky, takže s týmto spokojní sme. Doma chlapci podávali veľmi dobré výkony, veď sme prehrali iba raz, so suverénnym ŠK Močenok, a ani to sme pri troške šťastia nemuseli, lenže vonku sme boli veľmi slabí. Naše mladé mužstvo však u súperov nedokázalo hrať tak agresívne ako doma, na čo doplácalo. Doslova sklamali sme iba na ČFK, a výsledkovo aj v Pate, hoci tam náš výkon nebol až taký zlý. Za stabilne dobrú hru môžem pochváliť brankára Izsmána, ktorý nás neraz podržal, ale aj P. Nagya, Liszkaya a Kvačkaja.
Peter Ondrušek, tajomník MŠK Hurbanovo: Úprimne poviem, začiatok jari sa nám takmer vymkol z rúk. Čo-to síce naznačovala už zimná príprava, ale prvé kolá nám vôbec nevyšli. Dokonale sme zaspali hneď na štarte doma s ČFK Nitra, potom sme prehrali v Bánove a iba remizovali doma so Sládkovičovom, takže odrazu sme boli tam, kde sme určite byť nechceli. Aj preto prišla po 22. kole výmena trénera. S uplynulým ročníkom rozhodne spokojní nie sme, pretože mužstvo určite malo na to, aby skončilo do 8. miesta. Chlapci zahrali dobre doma s Patou, so Sládkovičovom i Poľn. Močenok, no ten už bol vtedy takmer na rozpade. V našej hre bolo viac bojovnosti ako krásy, čo by sme teraz chceli zmeniť. Veľmi dobre zachytal brankár Daniš, v poli zase zahral Cingel. Ostatní aspoň bojovali.
Ladislav Ferencz, tajomník FK Kolárovo: S jarnou časťou som spokojnejší ako s jesennou, pretože sme získali viac bodov, hoci sme doma hrali menej zápasov. Škoda, že sa nám nepodarilo splniť cieľ - 10. miesto, ktoré nám uniklo o vlások. Páčili sa mi zápasy s Nededom a Veľkými Ludincami, ale dobré boli aj tie s Bakou a Bánovom, kde sme hrali už bez ťarchy možného zostupu. Zlé to nebolo ani v Galante, hoci tam sme sa nedokázali presadiť gólovo. Naopak, nevyšli nám súboje v Pate a Volkovciach, v ktorých sme síce vyhrávali, ale napokon pre žalostnú defenzívu celého tímu prehrali. V našom mladom kolektíve udávajú tón najmä starší hráči. Na jeseň to bol Zsolt Máté, počas jari jednoznačne Konc, ktorý aj v koncovke splnil naše očakávania viac ako na sto percent. Pochváliť však môžem aj Gaba Nagya a Kiša.
Ondrej Kozolka, tréner FC ViOn B/Volkovce: Pred jarnou časťou sme mali jediný cieľ, záchranu v súťaži, čo sa nám aj podarilo, takže s týmto spokojní byť môžeme. Lenže hra a výsledky nás nepotešili. Na jar sme však mali pre zranenia a odchody niektorých hráčov za prácou do zahraničia oslabený káder, ktorý zrejme viac dosiahnuť nemohol. Hoci, ak by sme neprehrali posledné tri domáce zápasy, mohli sme skončiť v hornej polovici tabuľky. Dobre sme zahrali doma so Šamorínom, Kolárovom, Hurbanovom a Poľn. Močenok, v ostatných stretnutiach to už bolo horšie. V jednotlivých zápasoch by som niekto-rých mojich zverencov pochváliť mohol, komplexne za celú jar však nikoho.
Anton Grajcár, tréner FC ŠTK 1914 Šamorín: Našou jarnou prioritou bola jednoznačne záchrana v súťaži. Sme radi, že sa to podarilo. Kým na jeseň získalo mužstvo iba 12 bodov, v odvete až 21 a strelilo dvakrát toľko gólov. Perfektne sme zvládli dôležité domáce zápasy so Želiezovcami a Kolárovom, na čo potom nadviazali víťazstvá v Močenku s Poľnohospodárom a doma s Gabčíkovom. Po nich sme sa odpútali od zostupového pásma. Herne to bolo veľmi dobré doma s Bakou, ale páčil sa mi aj zápas s ŠK Močenok. Výborný výkon, ba možno najlepší, podalo mužstvo v domácom súboji s Patou. Nevyšiel nám akurát posledný zápas vo V. Ludinciach. Naším najväčším problémom bol úzky, iba 16-členný káder, ktorý bol navyše neraz oslabený o zranenia a tresty. Pri mužstve som skončil, a tak by som sa všetkých hráčom, ktorí tvorili naozaj veľmi dobrú partiu, chcel za záchranu v súťaži poďakovať.
František Bielik, tréner MŠK PM Zbroj./Želiezovce: V prvom rade musím povedať, že naše jarné účinkovanie nebolo dôstojné štvrtej ligy. Žiaľ, zdedil som mužstvo, ktoré bolo pomaly na rozpade. Prípravné zápasy sme ešte ako-tak odohrali a zdalo sa, že súťaž by sme zachrániť mohli, hráčov však postupne ubúdalo, až ich zostala skutočne iba hŕstka. Veď som mal iba jedného brankára a vari desaťkrát nebol na lavičke jediný náhradník, ba v dvoch prípadoch sme pre malý počet ani nevycestovali. V optimálne zostave sme nastúpili azda len v troch úvodných kolách, v samom závere to už bolo nekoncepčné a so štvrtou ligou to nemalo nič spoločné. I tak sme celkom dobré zápasy odohrali s Bakou, na ČFK a v poslednom kole s Gabčíkovom. Ak by som mal niektorého hráča pochváliť, tak príkladom v prístupe bol Rotík. Väčšina na súťaž jednoducho nemala.
Marek Vittek, tréner Lokomotívy Bánov: Naše problémy sa začali už v jesennej časti a prakticky pokračovali aj v zime, pretože až do polovice februára sme netrénovali. Prvoradým cieľom bolo teda dohrať súťaž so cťou, čo sa nám aj podarilo. Mali sme pomerne dobrý štart do jari, lenže v jej strede prišiel nahustený program a náš, pre zranenia a pracovné povinnosti, úzky káder ho nezvládol. Vtedy sme prišli asi o šesť bodov, ktoré nám v záverečnom účtovaní chýbali. Aj napriek tomu sme odohrali veľmi dobré domáce zápasy s Galantou, ten bol najkvalitnejší, Hurbanovom, v Sládkovičove i Šamoríne. Zlé to bolo doma s ČFK, V. Ludincami i Poľ. Močenok. Jasne najlepším hráčom bol 40-ročný brankár Ivan Šimunek, ale poďakovať sa chcem aj všetkým ostatným, ktorí na jar statočne bojovali až do konca.
