Zvýšenie cukru v krvi je následkom nedostatku inzulínu (pri DM 1.typu) alebo poruchou vylučovania či účinku vlastného inzulínu (pri DM2.typu). Cukrovka vyžaduje často doživotnú liečbu. Ideálna liečba je založená na aktívnej spolupráci pacienta a lekára.
Novými trendmi v liečbe DM 1.typu sú analógy inzulínu (krátkodobo a dlhodobo pôsobiace), použitie glukózových senzorov a inzulínových púmp. Na rozdiel od ľudských inzulínov, analógy inzulínu krátkodobo pôsobiace majú rýchlejší nástup účinku, jeho trvanie je kratšie a majú aj nižšie riziko hypoglykémie. Ich účinok napodobňuje fyziologickú bazálnu sekréciu pankreasu, a tým pádom je nižšie riziko hypoglykémie a ich podanie je flexibilné. Liečba inzulínovou pumpou spočíva v aplikácii naprogramovaných dávok inzulínu. Použitie glukózových senzorov uľahčuje život diabetika tým, že pacient kedykoľvek v priebehu dňa môže kontrolovať svoju aktuálnu glykémiu na displeji vlastného mobilu. Dokonca glukózový senzor môže upozorniť pacienta o blížiacej sa hypoglykémii alebo hyperglykémii. Nové inzulínové pumpy majú automatickú funkciu a dokážu sami dávkovať inzulín v závislosti od aktuálnych hodnôt glykémie pacienta.
Cukrovka je jedným z najväčších rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení. Hlavnou príčinou úmrtia pacientov s DM 2. typu sú ochorenia srdca, ciev a obličiek, ktoré sú u týchto pacientov 2- až 4-krát častejšie než v populácii bez diabetu. Tu platí pravidlo 75/75 : 75% všetkých diabetikov zomiera na kardiovaskulárne komplikácie (infarkt myokardu, cievnu mozgovú príhodu) a 75% pacientov s infarktom myokardu majú cukrovku, alebo prediabetes. Terapeutický prístup ku každému pacientovi s DM 2. typu vyžaduje individuálny prístup. Prvoradým záujmom v liečbe je nielen udržanie primeraných hodnôt cukru v krvi, ale aj zníženie kardiovaskulárneho rizika (KVR), lebo všetci diabetici majú pri najmenšom stredne vysoké KVR, väčšina má vysoké alebo veľmi vysoké KVR. Dobrou správou je, že moderné medicínske postupy znížili úmrtnosť diabetikov na kardiovaskulárne komplikácie až o 38%.
Agonisty GLP-1 receptorov (GLP1-RA) a inhibítory sodíkovo-glukózového kotransportéra-2 (SGLT-2i alebo gliflozíny) predstavujú nový terapeutický prístup v liečbe cukrovky 2.typu. V porovnaní s inými antidiabetikami prejavujú efektívnu úpravu glykémie s nízkym rizikom hypoglykémie a priaznivým účinkom na telesnú hmotnosť, viscerálnu obezitu, krvný tlak, krvné lipidy. GLP1-RA stimulujú pankreatickú sekréciu inzulínu v závislosti od glukózy, potláčajú neprimerane zvýšenú sekréciu glukagónu, spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka a potláčajú chuť do jedla. GLP1-RA prejavujú dobrý efekt na kontrolu glykémie nalačno aj po jedle, na úpravu glykovaného hemohlobínu pri nízkom riziku hypoglykémie, vedú k významnému poklesu telesnej hmotnosti a výraznejší je aj efekt na pokles krvného tlaku.
Účinok SGLT-2i spočíva vo vylúčení glukózy s močom. Dôležitým faktom je, že tento proces na úpravu glykémie je nezávislý od sekrécie inzulínu aj od citlivosti tkanív na inzulín. Gliflozíny prejavujú dobrý efekt na úpravu glykémie pri minimálnom riziku hypoglykémie, na redukciu telesnej hmotnosti, na pokles krvného tlaku bez vzostupu frekvencie srdca, vedú k úprave lipidogramu, chránia srdce pred energetickým vyčerpaním. Tieto nové možnosti v liečbe cukrovky výrazne zlepší nielen kompenzáciu, menší výskyt komplikácii, riziko kardiovaskulárnych príhod, ale aj compliance pacienta. Faktom je, že iba diabetológ v spolupráci s inými špecialistami (kardiológom, oftalmológom, neurológom, nefrológom, angiológom, podológom) môže správne zhodnotiť celkový klinický stav pacienta s diabetom, určiť individuálne terapeutické ciele a adekvátne vybrať terapiu pri rešpektovaní osobnosti pacienta, ale aj pri splnení indikačných obmedzení zo strany zdravotných poisťovní.
MUDr. Stilnyk
