Kľačanci zo siedmich obcí na Slovensku sa stretli v Čiernych Kľačanoch. Robia tak každé dva roky vždy u niekoho iného. „Tento rok začíname druhé kolo,“ povedal starosta obce Emil Páleník.
Starosta každej obce sa mal čím pochváliť. Práve v Čiernych Kľačanoch našli cennú slonovinovú schránku - pyxidu. Pochádza z antiky a na Slovensko sa dostala zrejme v období Veľkej Moravy. Nálezisko vedľa Štulerovho mlyna si pozreli aj kľačanskí hostia. Bývalý starosta Peter Horný podľa jej vzoru postavil budovu na vidiecku turistiku vo svojej kačacej farme. Tá je pre hostí zo siedmich spriatelených Kľačian vždy otvorená.
Starostka z Liptovských Kľačian Viera Tomčíková sa v nej ubytovala o deň skôr a majiteľ ju zobral na poľovačku. „Na kľačianskych akciách sme sa spriatelili. Keď chodíme z Liptova do Bratislavy, vždy sa tu zastavíme,“ hovorí.
Poslanci z Kľačian pri Hlohovci boli okrem pečenej kačice a vína zvedaví aj na hasičskú techniku svojich hostiteľov. Aj odskúšali, či je funkčná. „Je podobná našej,“ zhodnotil poslanec Milan Poláček od Hlohovca.
V ďalšom hlúčiku bola reč o divadle. Čiernokľačanec Vladimír Martinec rozprával historku, ako si pred premiérou zlomil nohu a mali ho operovať. Operáciu o niekoľko hodín oddialil a s barlami odohral predstavenie.Čierne Kľačany si na túto tému najviac rozumejú s Hronskými Kľačanmi, kde majú tiež divadelný súbor.
Odtiaľ je aj básnik a bývalý učiteľ Ľudo Bakaj. Ako povedal, rád sa pozerá na to, keď sa ľudia stretávajú a hľadajú to, čo ich spája a nie rozdeľuje. „Písal som básne žiakom, ktorých som učil, žene, ktorú som si zobral, a ratolestiam, ktoré sa mi rozpŕchli po svete. Napísal som verše aj o našich kľačianskych stretnutiach.“
Stretnutie sa nieslo v ľudovom duchu. Ženy v krojoch vítali hostí už pri autobuse - pálenkou a pagáčmi. Pri poháriku rozmýšľali o tom, odkiaľ názov Kľačany pochádza. Až sa nakoniec zhodli na tom, že od slova kľača, čo je rúčka na pluhu.
