ík pracoval do roku 1994.
„Z pôvodného zloženia tu zostala už len hŕstka ľudí. Začínal som tu v roku 1953. Už vtedy to bola Národná transfúzna služba. Postupne prešla rôznymi reformami. Ešte v časoch, keď sme robievali nábory darcov krvi, nechcel som vodu kázať a víno piť, a sám som chcel slúžiť príkladom. Od roku 1956 do 1991 som svoju krv daroval 94-krát. Spoločne s primárkou Annou Czambelovou sme ako prví zdravotnícki pracovníci v rámci Slovenska získali zlaté a neskôr i diamantové medaily za bezpríspevkové darcovstvo,“ prezradil nám dnes už 76-ročný Augustín Zachar. Na Pražskom hrade ich v roku 1972 ako zaslúžilých darcov krvi prijal aj vtedajší prezident Ludvík Svoboda.
A. Zachar si zaspomínal aj na časy, keď krv dával z ruky do žíl priamo darovanému, ktorý ju práve potreboval. Výhodou bolo, že krv sa nemusela nikde spracovávať, ani sa s ňou nemuselo čakať na použitie. Dnes sa už krv z bezpečnostných zdravotných dôvodov takto nedaruje, ale odoberá sa do špeciálnych krvných vakov a spracováva sa na jednotlivé komponenty – erytrocyty, trombocyty a plazmu. Potom je trvanlivosť erytrocytov maximálne 35 dní pri teplote +2 až -6°C, zmrazenej plazmy pri teplote -35°C dva roky.
„Do Národnej transfúznej služby (NTS) sme boli delimitovaní 1. marca. V rámci Slovenska ju tvorí desať pracovísk,“ informovala nás Elena Kružliaková, vedúca lekárka transfuziologického pracoviska Národnej transfúznej služby SR Nitra. Uviedla, že cieľom zriadenia NTS, okrem určitej centralizácie, je skvalitnenie výroby transfúznych liekov, docielenie sebestačnosti a dostupnosti v rovnakej kvalite v rámci celého Slovenska. „Naše pracovisko je v tých istých priestoroch ako predtým, keď sme ako transfuziologické oddelenie boli súčasťou HTO v rámci Fakultnej nemocnice Nitra. Rozšírili sme najmä odberové dni. Odbery krvi robíme každý pracovný deň od pol siedmej do dvanástej hodiny a v utorok až do sedemnástej hodiny. Darcom sa snažíme skvalitniť a spríjemniť prostredie, v ktorom sa zdržujú pred darovaním i po odbere krvi. Keď sa pozrieme na minulé obdobia, darcov bolo viac. Žiaľ, stratili určité výhody. Jednou z nich bol napríklad aj celý deň voľna na zotavenie organizmu, ktorý mali po odbere krvi. Ďalšou príčinou poklesu je to, že mnohí súkromní podnikatelia ich už ťažšie uvoľňujú z pracovného procesu. V súčasnosti však darcovstvo akoby opäť trochu ožilo. Možno si darcovia krvi uvedomujú potrebu a význam jej darovania. Veď sami nevieme, kedy budeme my alebo naši blízki krv potrebovať,“ zhodnotila situáciu Elena Kružliaková. Vyjadrila spokojnosť aj so skutočnosťou, že v rámci Dňa otvorených dverí prišlo až osemdesiat darcov. Viacerí z nich prišli darovať krv po prvý raz. Bežne ich prichádza od dvadsať do tridsať denne. Upozorňuje, že zvýšenie spotreby krvi očakávajú najmä počas prázdnin a letného dovolenkového obdobia. V spolupráci so Slovenským Červeným krížom sa v júli a v auguste chystajú vyhlásiť ďalšiu humanitnú akciu pod názvom Človek človeku. Všetci, ktorí v tomto období darujú krv, budú zaradení do súťaže o zaujímavé ceny.
Uviedla, že človek, ktorý ide prvý raz darovať krv, sa na to nemusí nijako zvlášť pripravovať. Stačí, keď dvanásť hodín pred darovaním nekonzumuje mastné jedlá. V deň darovania majú byť raňajky ľahké - napríklad netučné pečivo, džem, ovocie a najmä dostatok tekutín, ako sú čaj, džús alebo minerálky.
